utorok, 26. októbra 2010

Zjavenie Panny Márie v Turzovke













































































          Zjavenie Panny Márie v Turzovke




          Slovo na úvod


V kresťanskom svete,
najmä katolíckom, má kult matky Pána Ježiša - Panny Márie - hlboké a pevné
korene, siahajúce až do najstarších čias kresťanstva. Svedčia o tom chrámy a
kaplnky zasvätené nebeskej Matke, i mnohé pútnické miesta na Slovensku, kam v
tisícových zástupoch prichádzajú veriaci, aby vzdali úctu matke nášho
Vykupiteľa, Pána Ježiša Krista, a aby sa jej poďakovali za dary, ktorými ich
štedro odmeňuje - duševný pokoj a silu na premáhame vášní, čo sužujú všetkých
ľudí. A akú nesmiernu hodnotu má úľava vo všelijakých životných trápeniach,
ktorej sa veriacemu dostáva už len pri pomyslení na dobrotivú nebeskú Matku.



    Na
niektorých pútnických miestach po celom svete, kde sa Panna Mária zjavila, nie
zriedka dochádza k takému uzdraveniu chorých ľudí, ktoré si ani dnešná vyspelá
lekárska veda nevie vysvetliť. Azda najznámejším pútnickým miestom na svete sú
Lurdy vo Francúzsku, kam prichádzajú veriaci i neveriaci z celého sveta. O
zázračných uzdraveniach z Lúrd sú napísané viaceré knihy. Stalo sa, že tam prišiel
spisovateľ - ateista, ktorý chcel napísať knihu o veľkom lurdskom podvode.
Napísal o veľkom lurdskom zázraku.


   Z rozprávania Matúša Lašúta vanie veľké
psychická sila, ktorá ho opanovala vo chvíľach zaujímavého, no ľudskému umu
ťažko pochopiteľného úkazu, a ktorá nad ním od toho času neustále vládne. Naše
chápanie je naozaj prislabé na to, aby sme sa vyznali vo všetkých tajomstvách
života, no nás cit a duchovné schopnosti to prijímajú - ako tajuplnú útechu a
pomoc v každodennom živote. Vzniká pritom určitý rozpor medzi ľudským rozumom,
ktorý by všetko chcel mať jasné ako v matematike, a našimi citmi, našou túžbou
po dobre a kráse, našou nádejou v spravodlivosť, vierou vo večnú pravdu a
nekonečnú božiu dobrotu a milosrdenstvo. Vyššie duchovné hodnoty chápeme bez
výpočtov a vedeckých dôkazov, priamo a komplexne. Neraz človek pod vplyvom
silných citových zážitkov razom zmení svoje presvedčenie a názory.


   Katolícka cirkev úkazy ako zjavenie Panny
Márie V Turzovke bedlivo pozoruje celé roky. Javy, ktoré sa vymykajú zákonom
prírody, zaraďujeme do nadprirodzených. Nie všetci ľudia na ne reagujú rovnako.
Keď však vieme, že zjavenia Panny Márie na iných miestach overil čas a
svedkovia, prečo by mali byť pochybnosti o nadprirodzenosti zjavení v Turzovke?


   Že nie sme sami, čo veria, hoci nie celkom
chápu, potvrdzujú i slová veľkého francúzskeho básnika Alphonsa de Lamartine: "Božie
stopy vidím všade okolo seba, len, žiaľ, nerozumiem im dobre."Š. R.

            Stručný životopis Matúša
Lašuta 
 


Volám sa Matúš Lašut.
Narodil som sa 10. 4. 1916 vo Vysokej nad Kysucou, v osade Semeteš, ako
prostredný z troch detí. Keď nám umrela matka, ako 32-ročná, na zápal pľúc, mal
som štyri a pol roka. Jedna dobrá žena si ma vzala na výchovu, kým pôjdem do
školy. Mal som sa u nej dobre, pásaval som husi a kozy. Asi v siedmich rokoch
ma dali slúžiť do Dlhého Poľa, aby som tam začal chodiť aj do školy. Bol som u
veľmi dobrých gazdov, spával som v ich dome. Mojou povinnosťou bolo pásť dve
kravy. Pre veľké množstvo tamojších školákov neprijali ma do školy. Preto ma
dali slúžiť do Turzovky, aby som mohol navštevovať školu aspoň v zimných
mesiacoch. Slúžil som spolu v troch rodinách. Pásol som dobytok a s ním som aj
spával v chlieve, na slamníku. Pretože som chodil do školy iba v zime, nosieval
som si na pastvu knižky a zošity, učil som sa sám.



   V trinástich rokoch som sa dostal do služby
k sedliakovi Petrovi Kubalovi v Mileloviciach, v okrese Frýdek -Místek. Tam ma
prijali za člena rodiny. Po mnohých rokoch som znova poznal, čo je vľúdne
zaobchádzanie. Jedol som s rodinou pri stole, spával v čistej posteli, dostal
som hneď nové šaty, chodil som pravidelne s domácimi do kostola nielen v
nedeľu, ale často aj vo všedné dni. Tak som sa dostal zásluhou hospodára k
prvému svätému prijímaniu a čoskoro aj k birmovaniu. U Kubalov som zostal do
svojich dvadsiatich rokov, keď som nastúpil na vojenskú službu v Olomouci. Po
vojenčine som sa vrátil do rodného kraja. 15. septembra 1941 som sa oženil s
Evou Marčišovou z Turzovky. Narodili sa nám štyri deti. Najstaršia Eva zomrela
po poldruha roku, ostatné tri dcéry žijú.    Pracoval som na rôznych miestach. Po vojne
najskôr ako lesný robotník, potom až do roku 1958 ako hájnik, kým ma nezaistili
v súvislosti so zjavením. Po prepustení som sa miesta hájnika vzdal, aby som
nemusel pracovať v nedeľu a vo sviatky. Až do dôchodku som bol lesným
robotníkom. 





































































 Som typický proletár, muž chudoby a tvrdej práce, zároveň aj človek hlbokej viery a neskrývaných náboženských prejavov. Vo vyjadrovaní som otvorený a úprimný. Mám zmysel pre humor, dar vyjadrovania a najhlbších právd jednoduchým obrazom, takže sú 

 

každému zrozumiteľné. O svoju rodinu sa starám ako najlepšie viem. K svojmu okoliu som priateľský a ochotný pomôcť, kde len môžem. Svoje presvedčenie o pravosti zjavenia hájim na život a na smrť, bez ohľadu na následky.



                                           Miesto zjavenia


   Dňa 1. júna 1958 slúžil som
ako hájnik na hore Okrúhla pri Turzovke. Mal som rád svoje zamestnanie, ale v
ten deň som bol akýsi nepokojný. Myslel som na to, že je nedeľa a zároveň
sviatok Najsvätejšej Trojice a mal by som byť na svätej omši. Avšak povinnosť
mi to nedovolila.
  Vystupoval som na Okrúhlu a na mieste, ktoré sa nazýva
Živčákova hora, som sa zastavil. Bolo 9 hodín ráno. Tu, pri lesnom chodníčku,
visel na borovici obrázok Matky ustavičnej pomoci. Pri svojich služobných
prechádzkach horou som sa na tomto mieste vždy zastavil, krátko sa pomodlil a
keď som mal poruke kvety, obraz som ozdobil tak, ako som to robieval od detstva
pri každom kríži a obrázku Panny Márie.


                   Zjavenie




Tak som to urobil aj
v túto nedeľu. Pretože bolo mokro, po daždi, hľadal som vhodný kameň, na ktorý
by som si mohol kľaknúť. Položil som si ho ďalej od obrázka tak, aby som naň
videl. Pomodlil som sa narýchlo Otčenáš a Zdravas, ale modlitbu som nedokončil.
Na konci Zdravasu som zrazu uvidel naľavo od obrázka krátky záblesk. Pozrel som
sa tým smerom a užasol som: Vo vzdialenosti asi dvanásť metrov som videl, asi
dva metre nad zemou, akoby sochu Lurdskej Panny Márie na podstavci. Bola vysoká
vyše troch metrov. Ako som neskoršie pochopil, bolo to úmerné mojej viere a
láske. Bola oblečená do bieleho rúcha, prepásaná modrou stuhou. Z hlavy jej
splýval dlhý závoj, ruky mala zopäté. Cez ľavú ruku jej visel dlhý ruženec.
Tvár mala oválnu, bielučkú, vyzerala ako sedemnásťročná deva. Bola obrátená
smerom na východ. Tam som aj ja kľačal.


   Keď som sa pozorne poobzeral okolo seba,
znovu som užasol. Stromy z toho miesta zmizli a namiesto nich tam bol záhon
kvetov. Kvety boli biele, drobné a také krásne, aké som ešte v živote nevidel.
Zdalo sa mi, akoby každý kvietok mal korunku v tvare kríža. Na okraji záhona
boli kvety nižšie, smerom ku stredu sa zvyšovali. Socha Panny Márie stála nad
ich najvyšším miestom.


   Kto ich sem len mohol dať, pomyslel som si —
kedy a prečo? Vtom som spozoroval, že pri slabom závane od východu poodvial jej
vetrík závoj a na ľavej strane hlavy som uvidel kader svetlogaštanových vlasov.
V tej chvíli som ustrnul, lebo som si uvedomil, že to nie je socha, ale živá
bytosť, ktorá stojí na obláčiku z ľahučkej hmly. Keď som sa pozrel na jej tvár,
Pani hľadiaca doteraz na východ, prenikavo pozerala na mňa a usmiala sa. Strnul
som a uvedomil si, že som túto tvár už niekde videl.


   Bolo to práve pred rokom. Chystal som sa k
spánku, keď záblesk v rohu mojej izbičky, kde stála socha Lurdskej Panny Márie,
ma prinútil, aby som sa pozrel na tú stranu. Uvidel som tam ožiarenú dievčenskú
tvár, tú istú, ktorú som videl teraz pred sebou. Vtedy večer som sa veľmi
zľakol, pretože som si myslel, že ma diabol klame; už dlhší čas som trpel
ľudskou zlobou, v ktorej som pociťoval jeho prenasledovanie. Ale teraz som si
uvedomil, že to bola už vtedy Ona. V duchu som ju odprosil.


   Áno, úplne jasne som vedel: Predo mnou stojí
sama Kráľovná neba. Chvel som sa úžasom, ale necítil som žiaden strach, veď
Panna Mária prišla tak skromne. To bolo iba na začiatku. Postupne začala celá
postava ožívať a krásnieť, bola stále vznešenejšia a nádhernejšia. Jej šat sa
zjasnil a žiaril ako sneh osvetlený slnkom. Závoj sa leskol a iskril akoby bol
posiaty diamantami. Veľký biely ruženec sa leskol ako z perál a diamantov. Celá
bytosť žiarila akoby vo vychádzajúcom slnku. Jej tvár sa vyznačovala
nepopísateľnou krásou. Bola nevýslovne milá, ale oči mala prenikavé, až prísne,
veliteľské. Celý jej zjav pôsobil majestátne a tak mocne, že sa pred ňou všetko
muselo skloniť k zemi. Keď sa môj zrak stretol s jej pohľadom, strnul som. Môj
rozum, moje myšlienky, všetko zmizlo. Úplne som na seba zabudol, bol som
sústredený iba na Ňu. Bola to „Ona". Stratil som vládu nad sebou, bol som
úplne v jej moci.


   Pani zdvihla pravú ruku a ukazovákom mi
začala dávať rozkazy. Ale aké to boli rozkazy? Keď som sa pozeral na ten prst,
ostal som ako zelektrizovaný. Na špičke jej ukazováka bol odrazu prikovaný môj
zrak i moja vôľa — ale aj všetko okolo mňa. Potom pohla ukazovákom. Všetko ju
poslúchalo. Najprv ukázala smerom nadol, po pravej strane. Ihneď som sa pozrel
tým smerom. Videl som, že celá plocha s kvetinami je ohradená nízkym latkovým
plôtikom ako záhrada. Aj ja som bol v ohrádke. Na pravej strane plôtika boli
zhora odtrhnuté tri latky. A keď som videl aj kladivo, ktoré viselo na plôtiku,
považoval som to za rozkaz, aby som latky pribil. Urobil som to a keď som sa
pozrel na Pani, uvidel som na jej tvári uspokojenie. Potom pravou rukou
potriasla ružencom, ktorý jej visel cez ľavú ruku a uprene sa na mňa pozrela.
Porozumel som, že žiada odo mňa modlitbu ruženca. Zľakol som sa, nepoznal som
ruženec, ani som sa ho nevedel modliť, ale vedel som, že musím splniť Jej vôľu,
veď vo mne pôsobila iba Jej vôľa. Nato ukázala ukazovákom smerom k obrázku na
strane. Pozrel som sa tam a videl som, že obrázok tam už nie je. Pochopil som,
že kde je Panna Mária osobne prítomná, tam nie sú potrebné jej symboly.


   Vrátil som sa pohľadom k Panej. Ona ma však
rovnakým pohybom pobádala, aby som znova pozrel na to isté miesto. Uvidel som
obraz zemegule, ako mapu sveta na jednej ploche. Hranice štátov neboli na nej
viditeľné. Iba hranice vody a pevniny boli označené presne. Pod mapou som videl
čiernu tabuľku, na ktorej sa objavovali vysvetlenia, keď som niečomu nerozumel.
Zdalo sa to ako titulky vo filme. Nakrátko naskočili písmená alebo skratky slov
či celé slová aj vety. Keď som ich prečítal a porozumel, zmizli.


   Vyhlasujem, že Panna Mária neprehovorila ku
mne ani slovo. Všetko, čo mi chcela oznámiť, chápal som buď vnuknutím, videl
som na obrázku, alebo prečítal na tabuľke. Obrazy som chápal ako úkazy
duchovné, nie prírodné. Videl som, čo sa bude diať s ľudským dobrom i zlom.
Vzhľad mapy: bola trojfarebná - modrá, zelená a žltá. Nechápavo som na ňu
pozrel. Odrazu sa na tabuľke objavilo vysvetlenie, čo farba znamená. Modrá
označuje vody, zelená hornaté kraje a žltá roviny. Symbolicky označuje zelená
farba dobro, žltá zlo. Keď som si vysvetlenie prečítal, zmizlo. Potom sa na
tabuľke objavila výzva: ČIŇTE POKÁNIE! MODLITE SA ZA KŇAZOV A REHOĽNÍKOV!
MODLITE SA RUŽENEC! Po prečítaní aj táto výzva zmizla, ale objavovala sa potom
znovu pred druhým, tretím a štvrtým obrazom:


2. obraz: Na mape som
videl, ako sa žltá farba rozširovala a zelená ustupovala. Zlo nadobúdalo stále
väčšie rozmery, dobro ubúdalo.


3. obraz: Žltá farba
už zaplavila celú zem. Z neba padal na zem žltý ohnivý dážď, akoby padali žlté,
lesknúce sa pliešky. Obraz znázorňoval hriechy celého sveta, znásobené zlo a
jeho dôsledky. Na tabuľke celého sveta bolo napísané: Varovanie. Ak sa ľudia
neobrátia, prídu strašné pohromy - jednotlivé i hromadné a ľudia budú hynúť
rôznymi spôsobmi.


4. obraz: Videl som
výbuchy na mori blízko pobrežia. Obrovské explózie nastali v hĺbkach hmoty a
zapaľovali Zem. Kam dopadli, tam zanikol život.


Na tabuľke sa
objavila výstraha: Ak sa ľudia nepolepšia, zahynú!


5. a 6. obraz: Boli v
ňom vyjadrené také časti zjavenia, o ktorých som usúdil, že si ich mám ponechať
ako osobné tajomstvo. Ľuďom by ich poznanie neprospelo.                                                                  
7. obraz: Ukázala, ako by Zem vyzerala, keby sa ľudia obrátili a žili
podľa Božích prikázaní. Zem bola ožiarená slnkom, pokrývala ju svieža zeleň a
mnoho krásnych kvetov. Všade bolo vidieť radosť, súlad a mier. Na zemi žiaril
zjav: Nepoškvrnené počatie so skvostným ružencom v ľavej ruke, pravou
vztiahnutou rukou chránilo národy. Porozumel som, že modlitbou ruženca si
vyprosíme pokánie a pokáním pokoj a blahobyt na Zemi a spásu duše. Keď som sa
pozrel späť na Pannu Máriu, bola ožiarená slnkom, ktoré vychádzalo za jej
chrbtom. Pani ukázala nahor. Pochopil som, že ak splním všetko, čo odo mňa
žiada, prídem do neba. Pozrel som sa nahor, kde Pani ukazovala. Uvidel som, že
na pohyb jej úkazováka obloha klesla k zemi tak, že utvorila nad horou oblúk
ako zvon. Zrazu blesk rozťal oblohu ako oponu, ktorá sa rozdelila, a nad tým
miestom, kde stála Panna Mária, sa objavil veľký trojuholník. V jeho strede
stál v nekonečnom majestáte Pán Ježiš. Výrazom tváre a postavou sa podobal
svojej matke. Aj vlasy mal rovnakej farby. Oblečený bol do bieleho rúcha,
červený plášť mal prehodený cez pravé rameno k ľavému boku. Ľavou rukou objímal
úzkoramenný kríž, vysoký ako jeho postava, pravou rukou ukazoval na svoje
srdce. Z Pána Ježiša vychádzala nesmierna velebnosť. Na prsiach mu žiarilo
srdce, z ktorého vyšľahli tri lúče. Dva mierili po bokoch, prostredný zasiahol
mňa. Vtom ma nejaká úžasná sila hodila na


zem. Padol som na
tvár a začul som ešte hlas zvonov. Bolo poludnie a zostal som kľačať na zemi v
tejto polohe asi tri hodiny.



                Zmena života



Prebral som sa okolo
tretej hodiny odpoludnia. Keď som sa spamätal, videl som, že okolie má svoj
pôvodný vzhľad, ako pred zjavením. Stromy a obrázok boli na svojom mieste, po
kvetoch ani pamiatky. Zistil som tiež s prekvapením, že som mal tvár od zeme
celú otlačenú, ale moje šaty neboli ani pokrčené, ani zamazané. A ako som sa
neskôr presvedčil, od tých čias ma prešli všetky moje dovtedajšie nemoci,
hlavne úporný kašeľ, ktorý ma roky sužoval a o ktorom sa lekári nakoniec po márnom
liečení vyjadrili, že je nevyliečiteľný. Rozhliadol som sa okolo seba. Všimol
som si, že vľavo odo mňa je v tráve vytrhnuté miesto, asi ako keď krava pri
pasení vytrhne trs. V tejto jamke ležal ruženec. Bol biely, ale trochu
zašpinený od zeme. Pomyslel som si, že ho tu niekto stratil. Čudoval som sa, že
som si ho nevšimol, keď som pred hodinou hľadal kameň pod kolená. Keď som
zobral ruženec do ruky, stala sa mi podivná vec: Naraz som sa vedel modliť
slávnostný ruženec. Z toho som pochopil, že je to dar od Panny Márie. Vďačne
som ho prijal. Hneď som sa začal modliť slávnostný ruženec. Modlil som sa
pomaly, rozjímal som o jeho tajomstvách a bol som ich veľkosťou uchvátený.
Skončil som až okolo šiestej hodiny večer. Potom som ruženec zavesil na krk a
schádzal som pomaly z hory.


   Cestou som aj v duchu všetko preberal. Srdce
bolo ochotné, ale rozum sa zdráhal. Vedel som, že som videl Pannu Máriu, ale
pochyboval som o svojom zdravom rozume. Preto som uvažoval takto: Doma mám
rozobratých dvoje hodiniek. Ak ich dobre zložím, tak som sa asi nezbláznil. Na
druhý deň som hodinky dal skutočne dohromady, išli dobre. I keď sa môj rozum
vzpieral, aj tak som sa už pozeral na všetko iným pohľadom.


   Začal som uvažovať o sebe. Ako som doteraz
žil? Je pravda, plnil som si svoje náboženské povinnosti ako ostatní ľudia,
chodieval som do kostola, modlieval som sa pravidelne, zachovával som pôsty,
nikdy som neklial. Ale stačí to? Teraz som jasne poznal, že to bol život
prázdny. Vracal som sa v myšlienkach k prvému rozkazu Panny Márie a pochopil
som význam tých troch odtrhnutých latiek, ktoré som počas videnia pribil.
Znamenali moje tri nedostatky a ich nápravu:


   1. Modlitba svätého ruženca


   2. Časté prijímanie svätej sviatosti


   3. Priateľstvo so všetkými ľuďmi.


Zjavenie mi vlialo
veľa viery. Pôsobila na mňa zvláštna sila, ktorej som nedokázal odolať a musel
som robiť, čo som ani nechcel. Predovšetkým som sa musel zmieriť so všetkými
ľuďmi, s ktorými som mal rozpory. Cítil som, že to musím urobiť. Rád by som sa
tomu vyhol, ale vedel som, že je to prvá nevyhnutnosť.


   Rozpory vyplývali hlavne z môjho
zamestnania. Ako hájnik som musel niekedy dávať pokuty za priestupky, ktorých
sa ľudia dopúšťali, a to mi zazlievali. Často vznikli aj hádky. Po návrate z
hory som ihneď takmer proti svojej vôli chodil a odprosoval všetkých týchto
ľudí v Turzovke a na okolí. Trvalo mi to až do noci. Ľudia boli prekvapení,
niektorí sa mi smiali, iní si mysleli, že som sa zbláznil. Zaujímavé bolo, že
mi to vôbec neprekážalo, hoci som pri odchode počul mnohé poznámky. Skôr mi to
spôsobovalo radosť.


   Na druhý deň ráno som išiel na spoveď a k
svätému prijímaniu. Odvtedy som bol prinútený nevysloviteľnou silou, i proti
svojej vôli, byť v službách Panny Márie.

                          Ďalšie zjavenie

O zjavení som mlčal.
Veď som ešte stále pochyboval o pravosti zjavenia. Avšak Panna Mária ma
nakoniec niekoľnásobným spôsobom prinútila veriť, že som sa nemýlil.
Nasledujúcu sobotu, 7. júna 1958, mal som opäť službu na Živčákovej hore. Do
hory som chodil iba pracovne, inak ma tam nič neťahalo. Ako vždy, kľakol som si
a modlil som sa. Zrazu som uvidel záblesk a nato Pannu Máriu na tom istom
mieste a v tú istú hodinu, ako som ju videl 1. júna.


   Stála trochu vyššie ako vtedy. V okamihu
vyletel z jej srdca šíp a zrazil ma až k zemi. To isté som zažil 21. júna 1958.
V nasledujúcom mesiaci v dňoch 1. 7. a 21. 7. som bol služobne na tom istom
mieste a znovu v tom istom čase som videl Pannu Máriu. Tentoraz mala modrý
plášť, na hlave biely závoj a na prsiach jej žiarilo srdce, z ktorého vyšľahol
lúč a zrazil ma k zemi. Pri každom zjavení stála Panna Mária vždy o niečo
vyššie ako pri predchádzajúcom. Naposledy som videl Pannu Máriu na tomto mieste
14. augusta. Aj tentoraz to bolo o 9. hodine ráno. Videl som ju teraz v
najvyššej polohe, vysoko nad stromami. Bola akoby odiata slnkom a žiarila v
nevýslovnej vznešenosti a sláve. Aj tentoraz vyšľahol z jej srdca šíp a zrazil
ma k zemi. Pochopil som, že všetky tieto zjavenia ma mali upevniť vo viere a v
pravdivosti prvého zjavenia.

                                      Oznámenie posolstva



   7.septembra 1958 bola nedeľa. V ten deň bola
v Turzovke birmovka. Veriaci, ktorí sa na nej zúčastnili, mali ísť na rannú
svätú omšu. Bol som aj ja a po nej som po prvý raz pocítil mocnú túžbu ísť na
miesto zjavenia. Tak som hneď išiel, ale inou cestou, ako som chodieval
predtým. Prechádzal som cez tri kopce, ktoré sa nazývajú Predný, Plytký a
Prostredný vŕšok. Na každom kopci sa mi stalo, že som naraz padol na kolená,
oprel čelo o zem a hlasno som vzlykal. Plač priviedol ku mne ľudí, ktorí boli
nablízku. Pribehli sa pozrieť, čo sa robí. Keď ma našli, ako kľačím a vzlykám,
začali sa ma vypytovať, čo mi je. Snažili sa ma zdvihnúť a všemožne mnou
triasli, aby som sa prebral. Bol som totiž ako vo sne. Povedal som im všetko o
zjavení. Keď som precitol a videl som okolo seba ľudí, naľakal som sa, prestal
som rozprávať a rýchlo som sa vzdialil.


   Na prvom kopci ma našla žena z Turzovky,
ktorú som dobre poznal. Pásla tam kozy. Na druhom kopci ma našli ľudia z Korne.
Boli to manželia, dovtedy som ich nepoznal. Na treťom kopci ma videla žena z
Vysokej. Tiež pásla kozy. Tak sa správa o zjavení ešte v ten deň rozniesla do
troch najbližších obcí, medzi ktorými je Živčákova hora.


   Na druhý deň, na sviatok Panny Márie,
prvýkrát putovali ľudia na horu. Ja som ta išiel tiež. Našiel som tam asi tisíc
ľudí. Modlil som sa, spieval s nimi. Pamätám sa najmä na pieseň: Nastokrát buď
pozdravená! Tá pieseň všetko vyjadruje. Hovoril som i o tom, čo sa v budúcnosti
stane na Živčákovej hore; chodníčky budú vyšliapané od pútnikov, ale tí prídu
skôr zďaleka ako zblízka, a aj o tom, že do troch dní ma zaistia.

                      Postoj verejných orgánov

                     ---------------------------------------

   Už večer, po návrate z hory, prišli po mňa
príslušníci Bezpečnosti, ale ľudia sa vzbúrili, obklopili náš dom, a tak mi len
prikázali, aby som sa dostavil na druhý deň do Čadce na VB. Ráno som išiel na
bicykli do Turzovky na svätú omšu. Pretože som vedel, že sa už nevrátim,
povedal som dcérke, ktorá chodila v Turzovke do školy, aby zobrala bicykel po
vyučovaní domov.



   Pokračoval som vlakom do Čadce na VB. Tam ma
zaistili a musel som odovzdať všetko, čo som mal pri sebe. Keď som na chvíľu
ostal sám vo vedľajšej miestnosti, chcel som sa modliť. Siahol som na krk, kde
som nosil dosiaľ darovaný ruženec. Na krku nebol, zmizol ani neviem ako. Nikdy
som ho už nevidel.


   Vypočúvali ma a obvinili z poburovania.
Trvalo to od utorka do piatku. Neustále ma vozili z miesta na miesto po
Čadčianskom okrese, nedopriali ani chvíľu oddychu, ani trocha jedla a spánku.
Chceli ma načisto vyčerpať a pomiasť. Ale aké bolo ich prekvapenie, keď vo 120
zápisoch, ktoré som potom musel podpísať, čítali stále rovnaké výpovede. V
piatok 12. septembra 1958 ma previezli do psychiatrickej liečebne v Bytčici pri
Žiline. Údajne na liečenie, ale vlastne ma neliečili, lebo to nebolo potrebné.
Vyhlásili ma za blázna. Dostal som sa na uzavreté oddelenie medzi ťažkých
pacientov na takzvané ochranné liečenie. Lepšie povedané - do väzby. Ostal som
tam 10 mesiacov.


   V júni 1959 ma prepustili. Potom som
pracoval ako brigádnik v lese. Dňa 22. septembra som pracoval spolu s ďalšími
šiestimi robotníkmi v lese v Dlhej nad Kysucou. Robili sme tam most cez rieku.
Prišiel nadlesný a poslal ma prekopávať potôčik v druhom lese. Keď som sa
vrátil, lesník sa vzdialil, a už na mňa čakali príslušníci VB.


   Rovno ma zobrali so sebou. Odviezli ma znova
do Čadce a odtiaľ do Bytčice. Mojej manželke úradne oznámili, že som zo
psychiatrickej liečby utiekol, a preto si po mňa prišli. Tentokrát som tam bol
14 mesiacov. Zo začiatku na uzavretom oddelení a až na konci pobytu ma
preložili na otvorené oddelenie. Pracoval som tam ako údržbár. Po prepustení
som pracoval s manželkou v lese na Morave ako robotník.


   V septembri 1961 prišiel po mňa až do domu
tajomník MNV a odviezol ma autom na úrad. Tam ma znovu zaistili a odviezli do
Čadce na VB. V mojom dome urobili prehliadku. V noci ma zasa odviezli do
Bytčice a po dvoch týždňoch ma previezli do psychiatrickej liečebne v Kosmonosoch
v Čechách. Odtiaľ ma 12. 12. 1961 prepustili domov s vyjadrením, že som zdravý,
iba zaťažený vidinou Matky Božej.


   Odvtedy ma už nechali na pokoji. Viedli
proti mne 15 vyšetrovaní, či súdnych konaní. Osobne som bol prítomný iba na
ôsmich. Za mojej neprítomnosti konali akési verejné súdy nado mnou. Napríklad
na nádraží v Turzovke a na námestí v Žiline. Odsúdený som však nebol. 


                        Ochrana Panny Márie

   Zvláštna vec. Čím bola situácia ťažšia, tým
viac som cítil pomoc Matky Božej. Keď ma v Bytčici zavreli medzi najťažších
pacientov, tí sa chovali ku mne pokojne, rozprávali sa so mnou a chceli byť v
mojej blízkosti. Skoro sami prichádzali k mojej posteli, najmä večer a v noci a
zverovali sa mi s pokleskami. Uľavilo sa im a pokojne odchádzali.



   V Bytčici na prvom liečení som mohol každý
deň chodiť do kostola na svätú omšu, s rehoľnými sestrami. Pri druhom liečení
ma už do kostola nepustili, iba na zelený štvrtok, a to v sprievode lekára a
ošetrovateľov. Vo chvíli, keď kňaz pozdvihol monštranciu, spozoroval som
záblesk pri bočnom oltári Panny Márie, ktorý slúžil za Boží hrob. Keď som sa
tam pozrel, videl som, že súkno, ktorým bol oltár prikrytý, sa roztrhlo, a ja
som zbadal dve veľké ohnivé srdcia. Vtom som padol na zem a trikrát som hlasito
zaplakal. Lekár ihneď ku mne priskočil, ale na svoje prekvapenie videl, že mám
oči úplne suché. Ani zvuk nebol podobný môjmu hlasu.


   Kým som bol na psychiatrickom liečení, veľmi
mnoho ľudí putovalo na Živčákovu horu. Cítil som modlitbu pútnikov, posilňovali
ma, a ja som sa modlil za nich. Veľmi som potreboval ich modlitby v tom
preťažkom čase tzv. liečenia. Raz možno budem môcť podrobnejšie rozprávať. Keď
som sa v tých ťažkých dňoch presvedčil, že ma ochrana Matky Božej neustále
mimoriadne sprevádza, nadobudol som neodvratnú istotu o pravdivosti zjavenia.
Aj dnes, po vyše tridsiatich rokoch, nie je táto istota o nič menšia.

                         Mimoriadne stavy


   Hoci som vnútorne žil iba pre Boha, všemožne
som sa usiloval, aby som sa navonok nelíšil od ostatných ľudí v kostole. No ich
prekvapila moja každodenná účasť na svätej omši a na svätom prijímaní a najmä
moje zmenené správanie, ktoré bolo neraz neobvyklé, najmä pri svätej omši.
Často sa mi stávalo, že som sa pri omši rozplakal tak hlasno, že som niekedy
prerušoval i zvuk organu, občas to vyznelo ako ženský plač.


   Dialo sa to po etapách počas troch mesiacov,
po každom prepustení z liečebne. Po prvom prepustení — po obetovaní, po druhom
prepustení — po premenení a po treťom prepustení — po svätom prijímaní. Môj
plač pri svätej omši sa vzmáhal vždy iba okolo významných sviatkov a keď bolo v
kostole iba málo ľudí. Toto správanie mi bolo prameňom trpkosti, ale prijal som
ho ako svoj kríž. Stávalo sa mi, že som ostal po svätom prijímaní v strnulej
polohe sklonený až k zemi. Raz ma nejakí mládenci chceli v takomto stave
vyniesť z kostola, ale bol som taký studený a ťažký, že nemohli so mnou ani
pohnúť. Zľakli sa a nechali ma na pokoji.


   Inokedy pri prenášaní Najsvätejšej Sviatosti
ma odrazu zdvihlo a nieslo vo vzduchu za kňazom, kým nepostavil monštranciu na
oltár. Potom som klesol k zemi. Raz som stál v Bytčici za lavicami v kostole.
Od Panny Márie Lurdskej vyletel ku mne blesk pod kabát k srdcu. Zľakol som sa,
že niekto hodil horiacu zápalku. V tom okamihu ma veľká sila zrazila k zemi,
ako keď niekto hodí na slabého človeka ťažké bremeno, ktoré nijako nemôže
uniesť. Stalo sa mi, že som celú svätú omšu prekľačal v kaluži vody z
dáždnikov, a keď som vstal, bol som úplne suchý a čistý.


   Do tohto stavu som sa zakaždým dostal
mimovoľne, nemohol som sa ovládať. Nechcel som budiť pozornosť. Bolo mi to
nepríjemné. Vždy som sa usiloval správať nenápadne. Keď som napríklad zbadal,
že ľudia sa pozerajú, ako mám zopnuté ruky, násilne som ich zložil tak, ako
ostatní muži v kostole. Ale ruky sa mi samy zdvihli a zopli do najdôstojnejšej
polohy, ako som to videl u Panny Márie.

                                Pokušenie

   Prišli aj prekážky. Diabolské pokušenia a
zloba. Diabol sa usiloval zabrániť mi v ceste do kostola. Chodieval som v
októbri na svätý ruženec do kostola na bicykli. Neraz počas jazdy lietali okolo
mňa kamene. Lietali vodorovne; ani jeden ma nezasiahol, iba ma vyrušovali v
ceste. Keď som chcel niektoré chytiť, vždy mi zmizli spod ruky, ale na zem tiež
nedopadli.


   Často ma diabol rušil pri modlitbe. Raz v
nedeľu som mal cez obed službu na Okrúhlej. Chcel som sa pomodliť Anjel Pána.
Sotva som začal, počul som za sebou akoby dupot veľkého stáda kráv. Keď som sa
obrátil, nevidel som nič. Spoznal som, že zlý duch chce prekaziť modlitbu.
Modlil som sa teda ďalej. Nato akoby hnali kone, cítil som ich fučanie takmer
na krku. Keď som sa nedal vyrušiť — zvieral som ruženec pevne v dlani - všetko
prestalo, ale sa ozval hrozný rachot, akoby sa zhora rútili obtočené sudy. Zem
sa niekoľkokrát trhavo zachvela, ako keby mi niekto podtrhol koberec pod
nohami, a padol som na tvár. Pritom som uzrel diabla s ľudskou tvárou a s dvoma
rožkami, ako sa prepadá vo vzdialenosti asi 50 m do zeme. Keď som sa modlil
ruženec, išiel som sa zo zvedavosti na to miesto pozrieť. Videl som tam plochý
kameň, na ňom dva kolíky položené krížom a trochu smoly. Zacítil som zvláštny
pach. Vtedy som pochopil, aký veľký význam má pre nás svätená voda, ak ju
nosíme zbožne pri sebe.

                                Stôl hojnosti

   7.augusta ma pokúšal diabol bohatstvom.
Pracoval som v lese a chystal som sa obedovať. Sadol som si na hromadu čečiny.
Na pravé koleno som si postavil kanvičku s kávou a odkryl som viečko. Skôr, ako
som začal jesť, chcel som si zafajčiť. Fajčieval som veľmi rád. Balíček
cigariet som položil na ľavé koleno. Vytiahol som cigaretu. Zapálil som si ju a
uvidel som zrazu pred sebou velikánsky stôl. Na ňom bola hojnosť všetkého, čo
som ani v živote nevidel. Najrozmanitejšie jedlá, pitie, cigarety, hodinky,
šperky, televízory a autá a mnohé iné veci, slovom všetko, po čom túži dnešný
človek.



   Pri stole stál muž. Bol vysoký, pekne oblečený,
na prsiach sa mu kývala zlatá reťaz. Mal červenú tvár, akoby horel oheň. Po
chvíli hovorí: „Toto bude všetko tvoje, ak sa mi pokloníš. " Neviem, čo by
som bol urobil, také bolo všetko lákavé. Vtom som dostal do pravého ramena
zozadu úder, akoby zaťatou päsťou. Úder bol taký silný, že ma rameno bolelo tri
dni. Po rane som sa spamätal, ale diabol už zmizol i so stolom. A naopak. Asi 5
metrov odo mňa sa utvorila ľahká hmla, a v nej nakrátko, päťkrát za sebou, sa
ukázala Lurdská Panna Mária.


 


   Keď som sa poobzeral okolo seba, videl som
všetky cigarety rozdrobené na prach, iba medzi perami mi ostal koniec jednej.
Všetky zápalky boli polámané na tri časti a rozhádzané dookola. Ale káva v
kanvičke sa mi nevyliala, hoci viečko bolo odkryté. Dlho som nad tým uvažoval.
Diabol ma vábil, veľmi mu záležalo na tom, aby získal človeka. Je ochotný dať
za to všetko, ale anjel strážny ma zachránil a Panna Mária mi chcela dať
najavo: Ak chcem ísť za ňou, musím zanechať všetko, netúžiť po ničom. Človek
buď slúži telu, svetu, diablovi - alebo Bohu. Od toho dňa nefajčím.

                     



































                                            Zjavenia Panny Márie vo
svete

   Ľudí odjakživa fascinovali veci, ktoré sa
vymykajú z rámca bežnej každodennosti, všednosti a logiky. Tieto veci na nich pôsobia
svojou tajomnou silou, akoby kdesi z hĺbky ich najvlastnejšej podstaty
vyžarovalo zázračné fluidum. Nepochopiteľné veci? 

  Medzi ne určite patria i zjavenia Panny
Márie vo svete. Podľa oficiálnych zdrojov sa ich v ostatných dvoch storočiach
vyskytlo niekoľko. Ponúkame vám ich stručný prehľad:


-       r. 1830 — v Paríži v Rue du Bac


-       r. 1846 - v La Salette


-       r. 1858 - v Lurdoch


-       r. 1917 — vo Fatime


-       r. 1932 — v Beauraing


-       r. 1933 - v Banneaux


-       r. 1949 - pri Troch Fontánach


-       r. 1953 - v Syrakúzach


-       r. 1961 — v španielskej provincii
Santander


-       r. 1981 - v Medžugorí


   K nim však môžeme zaradiť aj zjavenie Panny
Márie v Turzovke na Kysuciach v roku 1958, ktorého svedkom bol prostý
drevorubač Matúš Lašút (dovtedy sa Panna Mária zjavovala iba deťom).


   Každé zjavenie má svoje zvláštnosti, svoju
históriu. S niektorými z nich vás teraz oboznámime podrobnejšie.

                        Prvé zjavenie  ( v Lurdoch )

   Prvé dni februára roku 1858 uplynuli po
starom, ale prišiel 11. február. Bol to štvrtok pred fašiangovou nedeľou. Tento
deň volali v južnom Francúzsku „mastným štvrtkom" — v ten deň sa končilo s
fašiangovými zábavami a požívaním mäsitých pokrmov a na druhý deň, v piatok, sa
začal veľký svätý pôst.


   Len v jednom dome nebolo veselia a mäsitej
hostiny. V dome rodiny Soubirousovcov. Na lurdskej veži odbilo jedenásť hodín,
keď sa matka so zalomenými rukami obrátila k svojej mladšej dcérke Márii a
povedala jej:


   „Choď na breh Gavy alebo do obecnej hory a
nazbieraj trochu dreva!"


   Úbohá matka nemala v zime potrebné palivo,
aby mohla pripraviť skromný obed svojim dietkam. Niečo im síce dala zjesť, ale
chcela im nejakým spôsobom pripraviť i „mastný štvrtok".


   Mária sa začala obúvať.


   Ako zbierali drevo a čo všetko sa pri tom
stalo, nech rozpovie najstaršia Soubirousova dcéra Bernadetta, ktorá sa
pripojila k svojej sestre a ktorá svoje výpovede neskôr sto, ba tisíckrát
musela zopakovať úradne alebo súkromne.


   „Vo štvrtok bolo chladno a počasie chmúrne.
Po obede nám matka povedala, že nemáme doma ani jediného polienka na kúrenie.
Veľmi bola preto za-rmútená. Mária, moja sestra, a ja sme chceli urobiť matke
radosť, a tak sme jej povedali, že pôjdeme pozdĺž rieky zbierať suché raždie.


   Matka povedala, že nás nepustí, lebo počasie
je veľmi zlé a že by sme ľahko mohli spadnúť do vody rieky Gavy.


   Naša susedka a priateľka Johanka Abadie
chcela ísť s nami. Odbehla domov uložiť svojho maličkého brata a keď sa
vrátila, povedala, že môže ísť s nami. Naša matka ešte stále váhala, ale keď
videla, že sme tri, predsa len nás pustila.


   Najprv sme išli okolo cintorína, blízko
ktorého skladovali drevo. Niekedy tam po skladovaní ostávali kúsky dreva vhodné
na kúrenie. Ale toho dňa sme tam nenašli celkom nič. Pustili sme sa cestou
popri rieke Gave. Na lúke pána Lafitta sme sa museli zastaviť, lebo pred nami
tiekol potok vedúci od mlyna Savy. Neďaleko stála jaskyňa. Voda v potoku bola
malá, ale veľmi studená, bála som sa do nej vstúpiť. Johanka Abadie a moja
sestra boli smelšie. Vyzuli si topánky a držiac ich v ruke bosé prešli na druhú
stranu. Začali kričať a krčiac sa k zemi zohrievali si nohy. To ma ešte viac
vystrašilo, lebo som cítila, že ak vstúpim do vody, moja astma, na ktorú som
trpela, sa ešte zhorší. Preto som prosila Johanku, ktorá bola väčšia a oveľa
silnejšia odo mňa, aby sa vrátila a vzala ma na chrbát.


   - Och, áno, - odvetila Johanka. - Ty si
jeden rozmaznanec a leňoch! Keď nechceš prejsť, zostaň tam.


   Keď sa obe pri zbieraní dreva vzdialili,
hodila som niekoľko skál do potoka, aby mi poslúžili pri prechode na druhú
stranu. Nepomohlo však ani to. Napokon som sa rozhodla, že si vyzujem topánky a
prejdem bosá cez potok, ako to urobila Johanka a moja sestra.


   Začnem sa vyzúvať, keď zrazu počujem silný
hluk, podobný víchrici. Obzrela som sa napravo, naľavo, na stromy okolo rieky -
nič sa nehýbalo. Myslela som si, že som sa mýlila. Pokračovala som vo vyzúvaní,
keď som začula nový hluk, podobný prvému. Zdvihla som hlavu a môj zrak upútala
neďaleká jaskyňa. V jej strednom výklenku som zbadala jeden poľný šíp - ružový
ker, ktorý sa silne pohyboval, akoby ho šľahal prudký vietor. A práve vtedy
vyšiel z jaskyne krásny oblak zlatistej farby, z ktorého vystúpila akási krásna
mladá Pani - bola taká prekrásna, že krajšiu som v živote nevidela. Zastavila sa
vo výklenku, práve pod spomenutým poľným ružovým kríčkom. Pozrela sa na mňa,
usmiala sa a volala ma bližšie k sebe, akoby mi bola matkou.


   Prestala som sa báť a zdalo sa mi, že
neviem, kde som. Pretierala som si oči; raz som ich privrela, raz zasa pootvorila,
ale Pani bola stále tam. Spanilo sa na mňa usmievala a výrazne mi dala najavo,
že sa mi to nezdá a že ju naozaj vidím.


  Bez toho, že by som bola vedela, čo robím,
vytiahla som si z vrecka ruženec a hodila som sa na kolená. Pani prikývnutím
hlavy schválila moje počínanie; aj ona držala v pravej ruke krásny ruženec.


   Keď som sa chcela prežehnať, aby som začala
s modlitbou, moja ruka bola ako skamenená. Len keď sa Pani prežehnala, mohla
som i ja urobiť ako ona. Nechala ma modliť sa samu. Podávala si síce zrnká
svojho ruženca pomedzi prsty, ale nehovorila nič. Len na konci každého desiatka
odriekala spolu so mnou: „Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému!"


   Tak som sa s ňou modlila a pozorne som ju
pozorovala. Vyzerala veľmi mladá, asi 16 — 17-ročná. Bola odetá do bieleho
rúcha a mala opásaný modrý pás, ktorý jej siahal až po členky. Na hlave mala
biely závoj, spod ktorého bolo vidieť jej krásne vlasy. Nohy mala belostné,
zakryté trochu záhybom závoja, mali na sebe po jednej krásnej ruži zlatistej
farby. Bola bosá. Na pravom ramene mala zavesený ruženec s bielymi zrnkami na
zlatej retiazke.


   Po skončení ruženca sa Pani vrátila do
výklenku jaskyne a zmizla spolu so zlatým obláčikom.


(Z knihy Zázračné
Lurdy, ktorá vyšla v roku 1932)


   V Lurde bolo potom ešte viacero zjavení.
Objavil sa tu i zázračný prameň, voda ktorého uzdravovala nemocných. Prameň
vytryskol v jaskyni. Keď komisia vypočúvala rybárov a robotníkov z okolia,
všetci jednohlasne svedčili a prisahali, že pred 25. februárom nebol v jaskyni
nijaký prameň. Prameň vznikol pri deviatom zjavení pod prstami samej
Bernadetty. Je naozajstný, živý, čistý a dodáva i počas najväčšieho sucha stále
85 litrov vody za minútu, čo predstavuje 5 000 litrov za hodinu.


   O zázračných účinkoch vody z prameňa svedčia
mnohé príbehy, ktoré sa nám zachovali. Vyberáme aspoň dva, a to tie, ktoré boli
uverejnené v časopise „Posol Božského Srdca Ježišovho" z roku 1931.

                               Krásne uzdravenie v
Lurdoch

   Ostatný čas bolo veľa náhlych uzdravení v
Lurdoch. Lekársky úrad ich skúma. (Majú prístup doň všetci lekári i
protestanti,



neznabohovia atď. )
Zvlášť hodné je spomenúť prípad 23-ročnej paničky Leontiny Claudel. Prišla s
púťou z Moulins. Už pred rokom celkom stratila zrak. Od 6 mesiacov bola v
Charmettes, v ústave pre slepých. Mala lekárske svedectvo o nevyliečiteľnej
slepote. Nuž a 26. augusta, keď sa okúpala v lurdskej vode, vrátil sa jej zrak.
Pred lekárskym úradom zistenia mohla čítať trojmilimetrové novinové písmená.

                                 Lurdská voda na
mohamedánskej Sahare


   Panna Mária mocným orodovaním obsiahne neraz
aj zázrak, aby jej Božieho Syna spoznali a zamilovali si v pohanskom a
mohamedánskom svete. V oáze EL-Golea na Sahare sa stalo viac divných uzdravení
orodovaním P. Márie, zbožným užívaním lurdskej vody.



   Z denníka misionára na Sahare P. Richarda
uvádzame toto uzdravenie:


   V EL-Golea bol pokrstený jeden chlapec v takých
okolnostiach, že sa tu nemôže zatajiť zasiahnutie vyššej moci. Raz prišiel otec
dieťaťa dať si vyliečiť zlý zub. Súcitne som sa vypytoval na jeho pomery v
rodine. V rozhovore len tak mimochodom spomenul, že má choré dieťa.


   „Akože! Dieťa ti je choré, a ty mi o tom nič
nehovoríš?"


   „O, Sidi Marabut (pán, učiteľ viery), to nič
nepomôže. Dieťa je mŕtve."


   „Mŕtve?"


   „Myslím, že hej, lebo keď som z domu
odchodil, už umieralo. "


 „A ty odchodíš z domu, keď ti dieťa umiera?
Poďme zaraz k nemu!"


   „Ach, veď je to i tak nadarmo! Hovorím ti,
že chlapec zomrel!"


   Ale ja som ho i proti jeho vôli ťahal domov.
Matka mala maličkého na rukách. (Tak to vyžaduje národná obyčaj, keď dieťa
umiera. ) Ženy z rodiny i zo susedstva už prišli podľa obyčaje „nariekať"
nad ním.


   Dieťa, vycivené na kostru, sa už nehýbalo.
Oči malo mocne zavreté, sotva bolo badať, že dýcha. Prosil som o trochu vody.
Ale obávajúc sa, že by mohlo byť neskoro, siahol som po fľaši lurdskej vody,
ktorú som mal pri sebe, a pokrstil som ňou umierajúce dieťa.


   Sotva skropila zázračná voda čelo dieťaťa,
samo od seba sa obrátilo, otvorilo oči a usmialo sa na mňa. Všetci sme sa tomu
veľmi začudovali.


   „Dieťa sa uzdravilo! Dieťa sa
uzdravilo!" volali zo všetkých strán. Aj sám som to oznámil matke a
povedal som jej, aby mu dala jesť.


   Na druhý deň prišiel otec a potvrdil, že
dieťa je celkom zdravé. „Toto dieťa, " vravel, „patrí vám. Dovediem vám
ho, aby sa u vás učilo, len čo bude väčšie!"


(Afr. B. 1918 nov. )


                              Fatimská Panna
Mária  - 
druhé zjavenie

   Fatima leží v Portugalsku, 130 km od
Lisabonu. Panna Mária sa zjavila na mieste zvanom COVA de IRIA.



   Vo svojom druhom zjavení Panna Mária znova
jemne upozorňuje ľudstvo na neprávosti, ktoré koná, a na následky, ktoré ho
môžu postihnúť. Otec nebeský, keď zistil, že ľudstvo žije nemravne, rúha sa a
neplní jeho príkazy, uvrhol na svet potopu, aby zahynulo všetko zlé. Vo svojej
nekonečnej dobrote potom prisľúbil, že potopa sveta viac nenastane, a na znak
toho ustanovil na nebi dúhu. Ľudstvo však neplní Božie prikázania, na svete
panujú zlosť, nenávisť a vražedné vojny. Mocnári sveta vždy po skončení vojny
hovoria o vojne novej, sklady sú plné zbraní. Žijeme preto v dobe, ktorá sa
vyznačuje rozvrátením poriadku, rastom všeobecného zla a vzájomnej nenávisti. V
tejto dobe sa budú pomery zhoršovať a dejiny ľudstva sa skončia katastrofou, ku
ktorej sa pričlení aj vesmírna katastrofa, a tak zanikne celé ľudstvo.


   A na nebi sa zjavil veľký znak, žena
zaodiata slnkom, namiesto podnože má mesiac a na hlave korunu z dvanástich
hviezd. Vyvýšená je svätá Božia rodička nad zbory anjelov v kráľovstve nebeskom.


   Panna Mária upozornila dievčatko Luciu na
toto hrozné nebezpečenstvo a tiež na to, že dvaja ďalší pastieri - František a
Jacinta - zomrú, a len ona ostane, aby hlásala Božie zjavenie. Povedala jej:
„Ježiš Ťa chce použiť, aby ma skrze Teba poznali a milovali. On chce udomácniť
na svete pobožnosť môjho nepoškvrneného srdca. Tomu, kto si osvojí túto
pobožnosť, sľubujem spásu. Tieto duše budú premilé Bohu, budú ako kvietky,
ktoré ja predložím pred jeho tvár. "


   Po týchto slovách rozpäla Panna Mária ruky a
z nich vyšlo mocné svetlo. Pred pravou rukou bolo vidieť srdce ovinuté tŕním.


   V tom čase panujúci pápež Pius XII. povedal:
„Lucia nech je horiacou fakľou pre katolícku mládež dvadsiateho storočia.
" Panna Mária vo svojom zjavení žiadala, aby sa ľudia modlili svätý
ruženec za hriešnikov a konali sebazaprenie za odprosenie Božského srdca, za
hriechy, ktorými ho urážali. Nech konajú v prvé soboty v mesiaci pobožnosť na
počesť nepoškvrneného srdca Panny Márie.


   „Svet je na pokraji záhuby, ani hrozná povíchrica
vojny nevedela ľudí zastrašiť a napraviť. Záchranu nedostane ľudstvo od
vojenskej sily. Ak budú ľudia robiť, čo poviem, veľa duší bude zachránených a
príde skoro mier; ak budú Boha ďalej urážať, prídu ešte horšie časy. Prišla
som, aby som povzbudila ľudí. Keď ľudia splnia moju prosbu, budú tresty
zastavené, keď sa svet zasvätí, nadíde doba mieru, aj Rusko sa obráti. "


   Pri každom zjavení hovorila deťom, aby sa
ľudia zasvätili Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie, aby sa ľudia modlili ruženec
a prinášali obety.


   Ak ľudstvo neuposlúchne tieto výstrahy a
priekupníci a peňažníci, ktorí v Boha nikdy neverili, budú sa ďalej takto
živiť, nastane hrozná vojna, v ktorej ubíjať sa bude celý svet. Potom ale
peniaze a zlato cenu mať nebudú a živí budú závidieť tým, čo už zomreli. Tak sa
stane koncom XX. storočia.


                                       Posolstvo Matky Božej vo
Fatime – tretie

   Toto posolstvo cirkev svätá schválila a
dovolila



uverejniť, aby sa
aspoň horlivejší povzbudili k pokániu.


   Panna Mária sa zjavila vo Fatime 13. októbra
1917. Knihy týkajúce sa posolstva boli podrobené cirkevnému vyšetrovaniu až do
konca roka 1958 a všetko v nich uvedené sa ukázalo byť pravdivé. Výzvu, ktorú
ohlasovalo posolstvo, odovzdali vtedajšiemu pápežovi Piusovi XII. Keď pápež
dokument prečítal, bol jeho obsahom otrasený. Spis zapečatil a jeho zverejnenie
ponechal na svojho zástupcu. Po smrti Piusa XII. Ján XXIII. na požiadanie, aby
posolstvo bolo zverejnené, povedal: „Toto posolstvo nech ostáva aj naďalej
tajomstvom. Vatikán ho nemôže dať verejne vyhlásiť, lebo by to vyvolalo vo
svete hrozný chaos. "


   Po smrti Jána XXIII. pripomenuli posolstvo z
Fatimy pápežovi Pavlovi VI. a požiadali ho, či by sa toto posolstvo - strašné
tajomstvo - nemalo aspoň čiastočne sprístupniť verejnosti. Pápež Pavol VI. bol
po prečítaní hlboko dojatý a dovolil určitú časť posolstva oznámiť svetu. To sa
stalo v roku 1964. Dovolil to preto, lebo čas splnenia tejto predpovede sa
veľmi blíži.


   Matka Božia povedala dievčaťu Lucii, ktoré
je teraz v Karmelskom kláštore v Portugalsku: „Choď, dieťa moje, a oznám ľuďom,
čo ti zjavím, a ja budem po tvojom boku. Na celý svet príde hrozný trest v
druhej polovici XX. storočia, medzi rokom 1950 a 2000. Ľudstvo neplní príkazy
Božie, ako si to Stvoriteľ žiadal. Všade vládne satanova zloba a núti svet, aby
sa ľudia natoľko nenávideli, že zhotovia také zbrane, ktoré v niekoľkých
minútach zničia svet a polovica ľudstva zahynie. Tento trest bude tvrdší ako
bola potopa sveta. Bude to čas ťažkých skúšok. Veľkí a malí, mocní i slabí zahynú
spoločne. Príde ťažká doba i pre cirkev. Diabli sa vlúdia medzi duchovenstvo a
budú robiť rozbroje, budú rozsievať nesvornosť a neveru. Nastane odboj proti
Rímu. Čo je slabé, nakazené, odpadne. A odpadne aj mnoho ľudí, ktorí majú
slabšiu vieru. Boh dopustí, že všetky prírodné živly — oheň, dym, voda,
vlnobitie, ohnivé krupobitie, strašná povíchrica, zima, ľadovec a zemetrasenie
- sa spoja, aby zničili život na Zemi. A zahynie všetko to ľudstvo, ktoré bude
odvrátené od Boha. A tí, čo ostanú nažive, budú závidieť tým, čo už zomreli.
Všade bude panovať smrť, lebo zlo dovŕši mieru hnevu Božieho. Takú hroznú dobu
nikto nečaká, a ona predsa príde, aby Stvoriteľ potrestal tých, čo ho zapierali
a rúhali sa mu. Verní Bohu toto prežijú a budú vernejší.


   Volám, apelujem na všetkých nasledovníkov
môjho Božského syna. " Matka Božia vyzýva všetkých a beda prebeda, ak
nepríde náprava sveta. Potom bude ešte horšie.


   Páter Augustín Portés, účinkujúci v Ríme,
podáva z Fatimy túto správu: „Svätý otec mi dovolil navštíviť sestru Luciu v
Karmelskom kláštore v Portugalsku. Prijala ma veľmi smutne a vážne a povedala
mi: Páter, Matka Božia je veľmi smutná a ustarostená, pretože o jej posolstvo z
r. 1917 sa nik nezaujíma. Verte mi, páter, trest príde veľmi skoro a veľa duší
pôjde do pekla. Preto je Panna Mária veľmi smutná. Povedzte ľuďom všetko, čo mi
povedala Madona. Povedala mi toto: Mnohé národy zmiznú zo zeme. Jedna veľmoc
bude tým korbáčom, ktorým Boh potrestá ľudstvo. Ak im svojím pokáním a
modlitbami vyprosíme obrátenie duší, svet sa spoločne zachráni. Ak sa ľudia
neoddajú modlitbe, nebude záchrany sveta, ale mnohí večne zahynú. Je načase,
aby každý na pokyn Matky Božej začal pracovať na obrátení vlastnom, aj na
obrátení priateľov, príbuzných a celého okolia, aj všetkých blížnych a
vyprosoval tak odvrátenie hnevu Božieho. Panna Mária výslovne povedala už
trikrát: Blížite sa k posledným dňom pred katastrofou. A ešte dodala: Svätý
ruženec a trvalá úcta k môjmu Nepoškvrnenému srdcu sú dané ako posledná
záchrana na uzmierenie. Vrúcne si praje, aby veriaci každú prvú sobotu v
mesiaci, ako aj prvé piatky, pristupovali k svätému prijímaniu a obetovali ho
na odprosenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ako aj na záchranu sveta.
Nehodno veriť ľudským domnienkam. Všade sa bude hovoriť o pokoji a bezpečnosti,
keď tu jednej noci vypukne...


   Jeden vysoko postavený muž bude zavraždený,
čo bude podnetom k vypuknutiu revolúcie. Bude zima. Armáda veľmocí vypochoduje
do Západnej Európy, ale pancierové vozy prídu len po Rýn. A tu začínajúca
atómová vojna všetko zničí. Smrtonosné mraky


po výbuchu usmrtia
všetkých tak, že od Dunaja až po Severné more ostane len veľká púšť. Nastane aj
kozmická katastrofa. Trojdňová tma urobí koniec. V tej sedemdesiatdvahodinovej
tme zahynú následkom otrávenia plynom dve tretiny ľudstva. Len dobrí sa
nedostanú do moci diabla. Ti katastrofu prežijú. Potom príde na krátky čas
pokoj, asi na 20 - 25 rokov, s veľkým panovníkom a jedným pastierom. V tomto
čase pod vplyvom hrozných udalostí navrátia sa do katolíckej cirkvi: Rusko,
Čína, Anglicko, protestanti a Židia. Všetci budú veriť a zvelebovať Pána Ježiša
a Pannu Máriu.


   Jedna tretina ľudstva, čo nezahynie pri
trojdňovej tme, zažije novú scénu. Jednej zimnej ľadovej noci, desať minút pred
polnocou nastane odrazu silné zemetrasenie a počas štyridsiatich ôsmich hodín
sa bude otriasať zem. To bude dôkaz, že Boh je náš pán. Duše, čo veria a
dúfajú, že Boh je pán, nemusia sa báť. Ani tí sa nemusia báť, čo budú
rozširovať fatimské posolstvo.


   Čo máte robiť? Aby
ste sa mohli na túto nevšednú udalosť pripraviť a prežiť ju, dávame vám, ako
svojim dietkam, toto znamenie: Noc bude veľmi studená, vietor bude hučať, a
zakrátko sa začne zemetrasenie. Vtedy pozatvárajte doma okná a dvere a
neprehovorte s nikým, okrem svojich domácich. Zažnite posvätnú sviečku
(hromničnú), lebo iný oheň vám nebude horieť. Posvätná sviečka vám vydrží počas
celej trojdňovej tmy. Kľaknite si pod krížom a proste milosrdenstvo Božie o
pomoc modlitbou svätého ruženca a povzdychom: Ježiš, odpusť nám naše hriechy.
Ježiš, Mária, milujem Vás, zachráňte duše, zachráňte nás. Kým sa zemetrasenie
neskončí, nepozerajte sa von oknom, lebo hnev Boží, čo prechádza zemou, je
svätý ako sám Boh. Vodu a potraviny, čo prišli do styku s otráveným vzduchom,
nepoužívajte, lebo by ste sa otrávili.


   Kto neuverí, kto neuposlúchne, zahynie.
Vietor ponesie so sebou plyn, ktorý sa rozplynie po celej zemi. V tejto
katastrofe bude triumfovať diabol, ale na tretiu noc prestane hrmieť, aj zem sa
utíši a ráno zasvieti Božie slniečko. Anjeli zostúpia z neba a prinesú ducha
pokoja na celú zem. Vďaka a chválospevy budú sa vznášať k nebesám od
zachránených ľudí... Bude nasledovať požehnaných 20 — 25 rokov. Či to
prežijeme? To závisí od nášho pričinenia, človek je určený zaplniť miesto na nebi
po padnutých anjeloch. Do splnenia tohto plánu potrvá svet! Takto to treba
rozumieť, prečo Boh dovolí atómovú vojnu.


Jemu vďaka na veky
vekov!"


 


                                                  
* * *


 


   Za zbožnú dennú modlitbu svätého ruženca
máme z neba zaistenú ochranu Panny Márie nielen pri Božích trestoch, ale aj v
smrti. Na jej Materinskom Srdci spokojne prejdeme z časnosti do večnosti.
Ruženec sa modlievajme vďačne a vrúcne. To je výslovné želanie Matky Božej.


 


                                                  * * *


 


   Kto toto posolstvo prijme vážne, nech sa
modlí a obetuje sa pre záchranu života aj celého sveta. Pre prípad, že by sme
sa dožili tejto ťažkej doby, majme stále poruke posvätnú sviečku a pri nej
zápalky. Keď sa začne spomínaná hrôza, nestraťme duchaprítomnosť a odovzdajme
sa vôli Božej.


                       Zjavenie
Preblahoslavenej Panny Márie v Španielsku

   Hovorí sa aj o zjavení v Španielsku.
Existuje preklad jedného spisu, ktorý vyšiel s povolením biskupa v Manchestri
msgr. Irnesta Princeziho. Podľa neho sa v roku 1961 zjavila Panna Mária v
severošpanielskej provincii Santander, a to štyrom dievčatám. Boli to:
Conchilla Matia, Dolores, Jacinta a Marie Graz.



   Na zjavenie Panny Márie Karmelskej pripravil
dievčatá 6. júna 1961 sv. Michal Archanjel. Madona sa im potom po prvý raz
zjavila 2. júla 1961 a neskôr sa zjavovala pravidelne až do mája 1965. Lekári a
psychológovia z rôznych krajín zistili, že sú to celkom normálne dievčatá,
ktoré však prežívali akési vytrženia. Tieto stavy snímali kamerami a nahrávali
na magnetofónový pás. Názor bol taký, že aj v tomto prípade ide o mariánske
zjavenie.


   18. októbra 1961 sa stretla Panna Mária s
dievčatami znovu. Prikázala im, aby oznámili svetu jej posolstvo. Dalo by sa
zhrnúť do týchto bodov:


   1. Prinášajte veľa obetí.


   2. Konajte
veľa pokánia.


   3. Navštevujte
hojne Nasvätejšiu Sviatosť Oltárnu.


 


   Ďalej Panna Mária odkázala ľuďom: „Ak sa
nebudete správať podľa Božích príkazov, bude nad vami vyrieknutý trestný súd.
Kalich sa plní. Ak sa celkom naplní, stihne vás Boží trest!"


   Sv. Michal Archanjel oznámil najstaršiemu z
dievčat Conchille, že jej prinesie sväté prijímanie, a to viditeľným spôsobom,
aby ľudia uverili. Toho dňa - 18. júla 1962 - sa na mieste, na ktorom chcela
Panna Mária poskytnúť znamenie, zhromaždilo veľa ľudí. Nasledujúcej noci upadla
Conchilla do vytrženia a vtedy sa na jej jazyku objavila Svätá hostia, ktorá sa
neustále zväčšovala a vyžarovala intenzívne biele svetlo, takže ju mohli
napriek tme nasnímať na filmový pás.


   V tej dobe sa však odohrali aj iné udalosti
a uskutočnili sa dojímavé obrátenia. Madona oboznámila Conchillu s ďalším
zázrakom. Conchille vtedy povedala, že tento zázrak bude ešte silnejší, ako bol
„slnečný zázrak" vo Fatime. Dievča poznalo aj presný čas, kedy sa má
zázrak uskutočniť — malo to byť vo štvrtok od 20. 30 hodiny. Presný termín malo
oznámiť osem dní pred začiatkom zázraku. Bolo predpovedané, že chorí, ktorí
zázrak uvidia, budú uzdravení, neveriaci sa obrátia na pravú vieru. Zázrak však
bude viditeľný len v Carobendels (v provincii Santander) a v okolitých horách.
Dozvie sa o ňom aj Sv. Otec. Tento zázrak bude dôkazom, že Madona je skutočne
naša matka, ktorá nás chce zachrániť. Jej posolstvo sa musí hneď všade
rozhlásiť a vyplniť.


   Sv. Michal Archanjel 18. júla 1962
sprostredkoval dievčatám posledné posolstvo od Panny Márie. Povedal toto: „Moje
posolstvo z 18. októbra 1961 nebolo ani dostatočne rozhlásené, ani vyplnené.
Teraz posielam svetu posledné. Do týchto čias sa kalich neustále plnil, ale
prišiel deň, že už je preplnený. Mnohí kňazi idú cestou skazy a ťahajú aj
ostatné duše za sebou.


Čoraz menší význam sa
pripisuje Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej. Je najvyšší čas odvrátiť hnev Boží
pokáním vás, ľudí a polepšením sa. Keď Všemohúceho poprosíte o odpustenie,
odpustí vám. Ja, vaša Matka, vás úpenlivo prosím prostredníctvom svojho posla
sv. Michala Archanjela, aby ste sa polepšili. Toto je moja posledná výstraha
svetu. Veľmi vás milujem a nechcem vaše odsúdenie. Preto Pána Boha celou svojou
úprimnosťou proste o odpustenie a On vám odpustí. "


   Ďalej Panna Mária ľuďom odkázala, že sa majú
viac obetovať a myslieť na umučenie Kristovo. Conchille povedala, že teraz bude
Boh trestať a že tento zásah Boží bude oveľa strašnejší, ako si možno predstaviť.
Trest Boží príde čoskoro po zázraku. Všetci katolíci sa majú predtým vyspovedať
a ostatní majú svoje viny oľutovať. Conchilla povedala: „Ešte pred veľkým
zázrakom príde na ľudstvo výstraha. Nebude to ešte trest. "


   Aké stanovisko zaujal Páter Pius k spomínanej
situácii? Vo Veľkom týždni v roku 1965 viackrát vykríkol: „Pomôžte mi modliť
sa, ja už nevládzem! Neviete, aké strašné časy stoja. Šťastní sú všetci, ktorí
zomreli. " Ešte nikdy vraj tak netrpel, ako vtedy. „Milý Bože, daj mi
zomrieť!" zvolal. „Nespite teraz a odložte všetky súkromné záležitosti
stranou. Uznajte konečne vážnosť situácie! Ľudstvo sa nachádza v zomieraní.
Nemôžem pre vás už nič viac urobiť, pretože tu rozhoduje priamy trest Boží.
Panna Mária je sklamaná, lebo sa nikto nepostaral o jej posolstvo z roku 1917
vo Fatime. Dobrí idú svojou cestou a nerobia si starosti, zlí ďalej kráčajú po
širokých cestách k záhube. Vôbec sa nestarajú o tresty, ktoré im hrozia. Koľko
duší sa rúti do pekla, mnohé národy zmiznú zo sveta!  Musíte ostatným ľuďom povedať, aby nečakali,
kým pápež, biskupi a kňazi vydajú výzvu k pokániu a modlitbe. Je načase, aby
každý z vlastnej iniciatívy a podľa pokynov Matky Božej konal sväté podujatia a
svoj život pretvoril. "


                         Medžugorie – „Fatima našich dní“

   Medžugorie je malá dedinka v Hercegovine
v Juhoslávii, v ktorej žije zopár stoviek obyvateľov. Tisne sa uprostred
vápencových hôr (odtiaľ aj názov Medžugorie, po slovensky Medzihorie) a
donedávna bola úplne neznáma, stratená ako mnoho iných dediniek v šírošírom
svete. Žijú tu prostí, skôr chudobní ľudia, ktorí pestujú vinič a tabak. Ich
život plynie pokojným tempom, jednoducho a ticho. V strede dolinky, kde sú
roztrúsené jednoduché domčeky roľníkov, vypína sa do výšky kostol zasvätený sv.
Jakubovi Apoštolovi. Postavili ho iba nedávno (v rokoch 1937 - 1969). Kostol má
dve veže. Odtiaľ možno vidieť pahorok Podbrdo, ktorý všetci nazývajú „Horou
zjavenia". Nad pahorkom sa majestátne týči Krížový vrch s mohutným,
štrnásť metrov vysokým krížom, ktorý si obyvatelia postavili v roku 1933, v
tzv. Svätom roku, na pamiatku 1900. výročia vykúpenia.



   Dedinka ako každá iná. A predsa... V
osemdesiatych rokoch sa dostala do povedomia svetovej verejnosti.


   Stalo sa to takto: Bolo neskoré popoludnie
24. júna 1981. Na lúke pod vŕškom Podbrdo sa hrali deti. Štyri dievčatá - Vicka
Ivankovičová, Mirjana Dragičevičová, Mária Pavlovičová, Ivanka Ivankovičová - a
jeden chlapec, Ivan Dragičevič. Deti behali po lúke a zrazu ostali všetky
zarazené stáť. Pred nimi sa z ničoho nič zjavila postava ženy, ktorá akoby
vystupovala zo svetielkujúceho oblaku. Mala oblečené sivé šaty, zahalená bola
bielym plášťom a hlavu jej zdobila koruna z hviezd. V náručí držala dieťa.
Ohúrené a prestrašené deti podľa celkového jej výzoru a hlasu spoznali, že
stojí pred nimi Panna Mária (Gospa).


   Panna Mária sa im prihovorila príjemným a
pokojným hlasom: „Nemajte strach, som nebeská Matka, vráťte sa sem, na toto
miesto, aj zajtra v tú istú hodinu, pretože sa chcem s vami rozprávať. "


   Deti sa báli doma prezradiť, čo videli, ale
na druhý deň na miesto zjavenia prišli. Doniesli si so sebou aj svätenú vodu,
pretože sa chceli presvedčiť, či to náhodou nie je diabolské zjavenie. Pridal
sa k nim aj malý chlapec Jakov Čolo.


   Panna Mária sa opäť zjavila a deti ju hneď
pokropili svätenou vodou. „Gospa" sa však len usmiala a povedala: „Som
Matka Božia, som Kráľovná pokoja. " Deti sa upokojili.


   Keď sa vrátili domov, hneď rozpovedali
príbuzným svoje zážitky. Správa o zjavení sa začala veľmi rýchlo šíriť do
okolia. Ľudia ju prijali rôzne. Jedni uverili, ďalší váhali, ale našlo sa i
mnoho takých, ktorí zaujali odmietavé stanovisko. Jedno je však isté: na miesto
zjavenia začalo od tých čias chodiť množstvo pútnikov, živá lavína, a to nielen
z blízkeho či vzdialenejšieho okolia, ale z celého sveta. Počas prvých piatich
rokov od začiatku zjavení navštívilo Medžugorie okolo päť až šesť miliónov
pútnikov, pritom počas niektorých významných dní (napr. na výročie prvého
zjavenia) sa zúčastnili bohoslužieb na Krížovom vrchu státisíce veriacich.


   Panna Mária, „Gospa", zanechala v
Medžugorí veriacim niektoré posolstvá a deťom zjavila niekoľko tajomstiev. Vo
svojich posolstvách sa predstavuje ako „Kráľovná pokoja". („Som Kráľovná
pokoja. Svet žije vo veľkom napätí. Ak bude takto ďalej pokračovať, dopadne
zle. Len v pokoji môže nájsť spásu, a pokoj dosiahne iba vtedy, ak nájde Boha.
") Čo sa týka tajomstiev, deti hovoria o desiatich (Vicka pozná osem,
Mirjana všetkých desať a ostatní deväť). Ivanke Panna Mária prezradila
udalosti, ktoré čakajú svet v budúcnosti, ale teraz ich ešte nesmie prezradiť
(príde čas). Mirjana zasa povedala, že bude svedkom naplnenia týchto tajomstiev
a že len tri dni predtým bude to môcť oznámiť kňazovi, ktorému dôveruje.
Mirjana upozornila, že po troch prisľúbených varovaniach nastane viditeľné
zjavenie, ktoré bude dané ľudstvu, aby mohlo uveriť v Boha a obrátiť sa.


   Časté sú v Medžugorí aj zázračné znamenia,
ktoré nemožno ani logicky, ani vedecky vysvetliť. Rôzni ľudia videli na nebi
nápis „MIR" (MIER). V auguste 1981 sa tu opakoval známy „slnečný
zázrak", ktorý sa po prvý raz vyskytol 13. októbra 1917 vo Fatime. Slnko
sa pred svojím západom začalo krútiť okolo vlastnej osi a už-už sa zdalo, že sa
zrúti na Zem. Ďalej tu videli horieť veľký plameň. Požiarnici sa chystali
zasiahnuť, ale keď prišli na miesto, po ohni nebolo ani stopy. Niekoľkokrát
zmizol na Krížovom vrchu veľký kríž, inokedy sa na jeho mieste zjavila silueta
Madony. Panna Mária sa napokon obrátila na veriacich: „Znamení máte až-až.
Posledné bude určené predovšetkým ateistom. "


   A zázraky? Jeden nevidiaci pútnik si po
mnohých prosbách k Panne Márii doniesol z vrchu Podbrdo kvety, namočil ich doma
do vody, vodou si umyl oči a začal vidieť. Ochrnutá žena počula pri modlitbe
hlas: „Vstaň a choď na sväté prijímanie!" Ona skutočne vstala a bola
uzdravená. Dve iné ženy, ktoré ostali po automobilovej nehode nehybné, pocítili
v sebe nový život a dnes sú zdravé. Chlapca s nádorom na mozgu, päťkrát
operovaného, odsúdeného vlastne na smrť, priniesli rodičia na miesto zjavenia.
V okamihu bol uzdravený a teraz žije a pracuje ako ostatní.


   To sú iba niektoré zo zázrakov súvisiacich s
Medžugorím. Panna Mária zdôrazňuje nevyhnutnosť dôvery, viery, modlitby a
pôstu.


   Medžugorie často nazývajú aj „Fatima našich
dní" alebo ako „nová juhoslovanská Fatima". Existuje tu istá
súvislosť Fatimy s Medžugorím. Posolstvo z juhoslovanskej dedinky je akoby
pokračovaním či doplnením posolstva z Fatimy. Prečo?


   V prvom rade je táto súvislosť obsiahnutá v
„téme" pokoja. Vo Fatime aj v Medžugorí „zázračná pani prichádzajúca z
neba" sa predstavuje ako osloboditeľka a Kráľovná pokoja pre ľudí dobrej vôle.


   Panna Mária prichádza na začiatku i na konci
storočia, v ktorom sme zažili doteraz najstrašnejšie vojny, a zdá sa, že sa
opäť blížime k „záplave ohňa" - k apokalyptickej atómovej katastrofe.


   Aj prvé Máriine slová v Medžugorí boli
presne tie isté, ako vo Fatime: „Nemajte strach... " Sú to slová Ježišove,
ktorými oslovoval svojich učeníkov.

 



































































   Pozoruhodné sú aj podobné znamenia na nebi.
Najznámejším z nich je „slnečný zázrak", ktorým


   Panna Mária 13. októbra 1917 pred zrakmi 70
000 ľudí potvrdila svoju prítomnosť vo Fatime, a potom toto znamenie zopakovala
2. augusta 1981 v Medžugorí.


 


                                                
* * *


 


A na záver ešte jedna
zaujímavosť: Zjavenia v Lurde prebiehali v ranných hodinách, vo Fatime na pravé
poludnie a do Medžugoria Mária prišla spolu s prvými tieňmi večera. Je to akoby
jeden dlhý Mariánsky deň...

                                  Na mieste zjavenia liečivá
voda.

   Voda má svoje zvláštne chodníčky a keď chce,
môže sa dostať všade. Presiakne cez čokoľvek, len ťažko jej zabrániť v ceste.
Aj malé množstvo vody dokáže spôsobiť katastrofu.


   Voda je tvrdohlavá. A to je dobre. Na jednej
strane môže spôsobiť škody, no na druhej... Ale veď to poznáme! Bez vody
nemožno žiť. A taká čistá, pramenistá, tá je navyše aj zdravá.


   Ako vzniká prameň? Veľmi jednoducho. To sa v
podzemí dejú zázraky. Kvapka sa pridáva ku kvapke, trpezlivo sa medzi sebou
bratajú, až vznikne obrovská sila, ktorej zem neodolá. Objaví sa na nej jazva a
cez ňu vytryskne na povrch svieži, priezračný prúd vody. Je to úžas, jedna z
dokonalostí tohto sveta.


   A práve takto vznikli aj pramene na
Živčákovej hore.


   Na mieste zjavenia Panny Márie na Živčákovej
hore možno nájsť po okolí roztrúsené kamenné tabuľky. Sú na nich vyryté
poďakovania Bohorodičke za Božskú pomoc. Prečítajme si texty niektorých z nich:


   DÍKY ZA UZDRAVENÍ SYNA MARTINA 


                                                                   
A. K.


ĎAKUJEM PANNE MÁRII
ZA UZDRAVENIE A POMOC


                                                                                         K.
U.


Děkuji Panne Marii za
uzdravení manžela


                                                                   
R. Tomanová


PANNA MÁRIA
TURZOVSKÁ, ĎAKUJEM ZA UZDRAVENIE


MATIČKA, VĎAKA TI!


                                           
(marec 1984)


Dvakrát ma sem
vyniesli a tretí raz som prišiel sám.


                                                             
Peter                  atď...

 













































   Na svete sa jednoducho dejú zázraky, veci
zvláštne, nepostihnuteľné ľudským mozgom. Mnohé z nich sú spojené s oblasťami,
kde sa zjavila Panna Mária. Tak je to aj so Živčákovou horou. I tu sa zjavila
Matka Božia, i tu nám zanecháva dôkazy o svojej nadprirodzenej schopnosti. A
ešte je tu jeden fenomén - liečivá voda. Hrala významnú úlohu pri mnohých
uzdraveniach. Existujú totiž príbehy, ktoré to dokazujú.

                                          Strastiplná cesta

    Brali sme sa z veľkej lásky. Nečakali sme
predčasne dieťa, ktoré býva najčastejším podnetom pre vznik mnohých
manželstiev. Až po dvoch rokoch sa nám narodil synček. Mali sme z neho veľkú
radosť a predstavovali sme si, že nám z neho vyrastie chlapisko ako hora.


   Voda v studni radosti sa nám však čoskoro
zakalila. Pribudli chmáry. Náš chlapček síce rástol, ale nevyvíjali sa mu
kostičky. Bola to tragédia: iné deti v jeho veku už veselo behali po dvore, ale
on iba ležal a nikto mu nevedel pomôcť. Ponavštevovali sme mnohých lekárov,
radili sme sa s nimi, ale márne. Boli sme zúfalí.


   A vtedy som sa dozvedela o Turzovke. Vraj sa
tam zjavila Panna Mária a je tam liečivá voda, ktorá už mnohých zázračne
uzdravila. Neváhala som, jedného dňa som sa do Turzovky vybrala.


   Bola to strastiplná cesta. Z oblohy sa vtedy
liali prívaly vody a fúkal priam ľadový vietor. Akoby voľakto skúšal moju vôľu.
Horko-ťažko som sa vyštverala hore na kopec, nabrala som liečivej vody a
vracala som sa naspäť. Chvíľami som si myslela, že je so mnou koniec. Cesta
bola šmykľavá, ani neviem, koľkokrát som na nej spadla. Zablatená a premrznutá
do špiku kosti som sa vrátila domov. Ale vodu som doniesla...


   Dva dni som chodila ako v polosne. Bola som
strašne vyčerpaná. Manžel dávkoval vodu synčekovi a natieral mu ňou celé
telíčko. Asi po mesiaci sa jeho zdravotný stav začal zlepšovať, čo potvrdili aj
lekári. Len krútili hlavami, ako je to možné. Bála som sa vtedy prezradiť, že
som bola v Turzovke po vodu, určite by ma boli vysmiali. Dnes už náš syn
normálne chodí a je ako iné deti. Vďaka turzovskej liečivej vode.                     (Z rozprávania jednej
učiteľky)



                      Nevyliečiteľná
choroba


   Keď sa v dnešnej dobe povie slovo rakovina,
každý vie, že v mnohých prípadoch je to smrteľná nemoc.


   Táto „pliaga" postihla aj jednu rodinu.
Matka rodiny onemocnela na rakovinu žalúdka. Našťastie o tom nevedela a aj
lekári radili príbuzným, aby sa s ňou o chorobe radšej nerozprávali. Človek
aspoň cíti nádej a neupadáva do bezmocnosti.


   Matku viackrát operovali, ale jej zdravotný
stav sa nezlepšoval. Ba naopak, prestala jesť a mala veľké bolesti. A vtedy,
pri jednej z návštev v nemocnici, z ničoho nič vraj poprosila svoju dcéru:
„Choď, prosím ťa, do Turzovky, je tam liečivá voda. Tej by som


sa veľmi rada napila.
" Dcéra vodu doniesla a matka ju začala pravidelne užívať. Okrem prvého
dňa, kedy sa zdalo, že ju všetku vypije, tak jej zachutila, ju začala piť vždy
ráno, napoludnie a večer. Bolesti žalúdka začali pozvoľna ustupovať a prišiel
deň, keď sa matka mohla aspoň trochu najesť. Dosť dlho sa potom zotavovala z
nemoci, ale liečivá voda a presvedčenie nakoniec slávili víťazstvo.


   A na Živčákovej hore pribudla tabuľka od
najstaršej dcéry s vrúcnym poďakovaním Panne Márii za uzdravenie matky.

                                 O
chlapcovi, ktorý nevedel rozprávať


   Zvláštny príbeh sa odohral v jednej rodine,
ktorá žila v osade na kopaniciach.


   Manželom sa tu narodil syn, pekný chlapec,
zdravý ako buk, ale mal jednu chybu: nenaučil sa rozprávať. Keď dovŕšil šiesty
rok života, mal nastúpiť do školy. Nuž ale čo by to bol za školák, ktorý by
nevedel povedať ani slovo! Synak musel zostať doma. Manželia chodili s ním na
vyšetrenia, aj na akési kurzy, kde sa deti učili základom reči. Synček bol však
ako skala, nikto ním nevedel pohnúť.


   Jeho matka, podobne ako ostatné ženičky z
osady, chodievala pravidelne do Turzovky na miesto zjavenia. Pomodlila sa tam k
Panne Márii a vždy doniesla domov trochu liečivej vody. Myslela si, že voda, o
ktorej sa hovorilo ako o zázračnej, synovi pomôže. Horkýže! Syn ostal i naďalej
zadubený a nemý. Rodičia sa už zmierili s tým, že ho budú do smrti chovať ako
„mumáka".


   Raz sa matka rozhodla, že ho zoberie so
sebou do Turzovky. Dozvedela sa, že mnohí nemocní sa uzdravili vtedy, keď sami
prišli k Matke Božej, aby si v jej blízkosti vyprosili pomoc. Na Živčákovej
hore vyumývala svojho syna v liečivej vode a dlho sa modlila k Panne Márii.
Možno v podvedomí cítila, že je to posledné, čo môže pre syna urobiť.


   Obidvaja sa potom spolu vracali. Na svahu,
odkiaľ bolo vidieť Turzovku, sa zastavili, že si odpočinú. Vtedy zrazu syn
chytil matku za rukáv svetra, ukázal prstom smerom do doliny a vykríkol: „Mama,
autá!"


   Dolu po ceste naozaj jazdili autá, ale matka
ich nevnímala, lebo srdce sa jej od radosti rozbúchalo takou silou, ako ešte
nikdy. Objala si svojho syna a vybozkávala ho. Dolu lícami jej stekali jarčeky
sĺz. Pozrela sa do oblohy a ďakovala Pánne Márii za zázračnú pomoc.



                          Slovenská obrana bola  na Turzovke


   Natrona Heights, Pa.


   Dávam vedieť mojim známym, že som sa
šťastlivo vrátila z návštevy na Slovensku. Ďakujem pani Márii Škvarka, že ten
list, čo som jej napísala na lodi, cestou na Slovensko, sa jej tak zapáčil, že
ho nechala uverejniť pre čitateľov Obrany. Pani Terezka Pastúchová tiež
spomenula vo svojom liste, že som išla zbierať novosti na Oravu. Precestovala
som hodný kus Slovenska a ponavštevovala roztratenú rodinu. Dúfam, že cez zimné
mesiace budem môcť opísať svoje zážitky na krásnom Slovensku.


   Bola som dva razy na Turzovke aj s mojimi
dvoma sestrami. Mám odtiaľ hodne dojmov aj pamiatok. Z prameňov som si doniesla
vodu a z miesta zjavenia trochu zeme. Odfotografovala som aj miesto zjavenia a
dom Matúša Lašúta. Prečítala som dva zaujímavé listy o Turzovke od sestričky M.
Metodie Machalica, OSB a od pána Jána Blašku. Aj ja som priniesla taký spis,
napísaný po česky, a myslela som si, že ho dám uverejniť. Ďakujem vám obom, že
ste ma predbehli a nenechali čitateľov Obrany čakať. Moje dve sestry a ja sme
mali dlhý rozhovor s jedným kňazom o Turzovke. Je členom cirkevnej komisie, čo
vyšetruje udalosti na Turzovke. Dal mi aj opis jedného uzdravenia ako dôkaz
podpísaný svedkami. O tom však napíšem až nabudúce.


   V Turzovke, na tom vysokom vrchu zvanom Živčák,
je na strome zavesená tabuľa, na ktorej je natlačená pieseň. Keď som si ju
prečítala, tak ma dojala, že som ju opísala a tu ju podávam pre čitateľov
Obrany. Spieva sa na nápev: „Ó, Matka Pána, Matka rajských krás. "


Nad Turzovkou sa hora
vypína, Živčákova je zvaná, Panna Mária sa tu zjavila, v belostných ružiach
stála, keď jej obrázok kvietím ozdobil a pri ňom vrúcne horár sa modlil:


                          (: Mária! Mária!
Mária!: )


Horár sa díva ako
zmámený, na svätú Pannu z neba a všetko pred ňou k zemi sa kloní, kde pozrie
vôkol seba, Panna prekrásna, cnosťou zdobená, Kráľovná nebies Bohom zvolená. Vo
zbožnej úcte horár k nej hľadí, v pokore ruky spína, jak sa tu vznáša,


netknúc sa zemi, len
mlhou obklopená,


Panna prečistá v
svojej velebe,


s ružencom v ruke
volá ho k sebe.


Tvár si zakrýva, čo
sa zahanbil, slza mu z oka padá,


bo ruženec sa nikdy
nemodlil a Panna si to žiada...


On v srdci svojom jej
tu sľubuje,


modlievať sa ho ku
jej oslave.


Zrazu sa stala vec
prepodivná, že zmizla hora celá,


iba na strome, miesto
obrázka, mapa sa rozprestrela,


na nej svet celý ako
na dlani,


osudom krutým je
poznačený.


Horár tu vidí sveta
premeny, jak sa zlo svetom šíri;


ach, priviň Matka, do
svojej obrany tých,


čo sú spravodliví
ktorí o pomoc Božiu prosili,


za cirkev svätú vždy
sa modlili.


Nebo sa náhle k zemi
znížilo, kde svätá Panna stála,


preťaté bleskom sa
rozdvojilo, šíri sa veľká žiara,


zo Srdca nášho Krista
Ježiša, na zem prichádza,


pokoj prináša.


Z tohoto Srdca šípy
ohnivé žiaria na všetky strany, i horára tiež jeden zasiahne, ten v mdlobách
padá k zemi...


Tu hlahol zvonov
krajom zaznieva, ten čuje,


hoci nič už nevníma.


K sebe prichádza, kol
sa obzerá,


zasa známe stromy
vidí, z obrázka naňho Matka


milená so Synom Božím
hľadí...


Zjavenie videl, to je
istá vec,


veď! darom dostal
svätý ruženec.


A na pamiatku tohto
zjavenia dar trpiacim si dala,


liečivú vodu, ktorá
vyviera v miestach,


kdes Matka stála, tá
voda tvoja zázraky činí,


nemoc vylieči, zbaví
súžení.


Ó, Matka, zachráň
verný národ svoj,


keď, v nešťastí
klesáme a svetom zúri ľudskej


zloby boj, len v tebe
pomoc máme, posilňuj vieru,


lásku v srdcia daj a
v beznádeji vždy nám pomáhaj.


   Pieseň o zjavení Panny Márie na Turzovke
napísala Vilma Uherkovichová v Žiline 14. augusta 1968. Moja sestra, ktorá tiež
býva v Žiline, ju pozná, a keď sme tam boli, ukázala mi dom, v ktorom Vilma
býva (4951).                             Mária
Černota Oravanka


                                             (Z
časopisu Slovenská obrana vydávanom   v Paname,
4. novembra 1971)

                   
                              Púť na Živčákovu horu


   V lete, v júni, ale o dvadsaťtri rokov skôr
ako v Medžugorí, zjavila sa Panna Mária aj Matúšovi Lašútovi z Turzovky. Aký
dôvod k tomu mala?


   Matúš Lašút otázku komentuje slovami: „Panna
Mária sa vždy zjaví vtedy, keď je ľuďom najťažšie, keď potrebujú pomoc. Zoberte
si päťdesiate roky: roľníkom a gazdom pobral štát všetku pôdu a ponechal im len
tú najhoršiu, ktorú sa mu nechcelo obrábať. Viete, čo znamená pre človeka, keď
mu násilne odoberú to, čo má rád, čo má pre neho nejaký zmysel? Ako môže
normálne žiť takýto človek? Ľudia na Kysuciach mali odjakživa radi svoju zem,
poctivo na nej pracovali, pretože bola ich majetkom, ale najmä ich živiteľkou.
Vážili si ju, ďakovali jej za úrodu. A túto pôdu vám v mene akejsi
kolektivizácie zoberú! Päťdesiate roky boli hrozné, najhroznejšie v mojom
živote. A práve v tom vidím podstatu zjavenia Bohorodičky - chcela pomôcť
národu, vytrhnúť ho z neprávostí. "


   Možno kysucký kraj je na zjavenie ako
stvorený. Všeličo sa tu síce pomenilo - život aj tu kráča míľovými krokmi
dopredu - ale ľudia ostali takí, akí boli predtým: pohostinní a dobrosrdeční,
uctievajúci hodnoty a veľmi citliví na každú, krivdu. Taký je i Matúš Lašút,
ktorý ani po rokoch trpkosti nestratil zmysel pre humor. S jeho životnými
osudmi sme sa už oboznámili. v prvej časti tejto knižky. Pravdu, za ktorú
bojoval vyše tridsať rokov, sa nikomu ututlať nepodarilo. Šťastný to človek!


   Poďme a vyberme sa po jeho stopách, aby sme
s odstupom času opäť absolvovali púť na Živčákovu horu. Je to púť v pravom
slova zmysle.


   Do časti Turzovky, kde býva Matúš Lašut, sa
možno dostať viacerými spôsobmi: vlakom, autobusom, vlastným automobilom, alebo
i pešo, a to z dvoch strán: z Makova a z Čadce. Dolina tu nie je príliš široká,
vrúbia ju zalesnené kopce.


   Ak cestujeme vlakom - „Makovskou
Ančou", vystúpime na stanici Turzovka-zastávka. K neďalekej reštaurácii je
len niekoľko desiatok metrov. Vedľa reštaurácie nájdeme parkovisko, v letnom
období zvyčajne preplnené, a tak automobily lemujú aj okraje hlavnej cesty.
Podľa značiek autá prišli z celej republiky, ale i zo zahraničia.


   Cez rieku Kysucu vedie drevená lavička, po
ktorej kedysi kráčal aj Matúš Lašút. Ak máte štastie, môžete na lavičke
stretnúť malého chlapca-rybára. Laží si na nej, spúšťa do priezračnej vody
motúz s plechovkou a trpezlivo čaká.


   "Berú?" spýtate sa.


   Malý rybár zdvihne zrak, ale vôbec nie je
prekvapený. Iba čo zvraští tvár a precedí cez zuby:


   "Neberú!",


   Usmejete sa a idete ďalej. Lavička je úzka,
treba po nej prechádzať opatrne.


   Na druhom brehu rieky sa môžete rozhodnúť.
Ak sa pustíte po ľavej ceste, musíte chvíľu stúpať hore prudkým svahom, ale
potom vedie cez les poväčšine rovný chodník. Pravá cesta je nielen slovným, ale
i faktickým opakom ľavej. Vykročíte si po nej len tak, sledujete, či voľakde
pod smrečkami nerastú huby, no len čo prejdete povyše cez potôčik, už vás čaká
prudké stúpanie. Po ktorej sa teda pustíte? Po ľavej? Nuž dobre! Ideme!


   ... Pred svahom sme stretli tri pestro
poobliekané ženy rómskeho pôvodu, zhŕknuté v kŕdliku ako prepelice. Len čo nás
zbadali, hneď nám vyšli v ústrety.


   „Mladá panička, dajte si vyveštiť osud z
ručičky!" štebotajú ako vtáčatá. „Na vašich očiach vidieť, že vy patríte
všetkým, ale nie každý patrí vám... A vy, mladý pán, veď sa nehanbite... "


   Mladá „panička" a mladý pán sa
usmievajú, ale staršia pani, ktorá kráča krok-dva za nimi, dobiedzajúce Rómky
zahriakuje: „Dajte pokoj! Nie sme na vás zvedaví, my sa ideme pokloniť
Sedembolestnej Matičke!"


   „Veštice" sa hneď stiahnu - majú
strach. Staršia pani sa teraz prihovára mladým ľuďom:


   „Vy ich nepoznáte, ale sú to klamárky a
zlodejky. Nedávno tu zastavili chuderku starenku a pýtali od nej peniaze. Vraj
ak im nič nedá, tak čoskoro zomrie. Starenka sa tak preľakla, že hneď im dala
päťdesiatkorunáčku!"...

 












































































   Stúpate hore prudkým svahom, pošliapaným
nohami pútnikov a zjazveným prudkými dažďami, kým neprídete k šípke, ktorá vás
upozorní, že máte odbočiť doprava. To už stúpanie končí a cez les vedie
chodník.


   Nasleduje príjemnejší úsek cesty. V čase
horúčav je tu, pod stromami, príjemný chládok, ale keď poprší, chodník sa stáva
šmykľavým a nebezpečným. Treba ísť opatrne. Chodník vedie hore, na Živčákovu
horu, takže sa ho stačí pridŕžať a nezablúdite. Okrem toho ho z obidvoch strán
lemuje množstvo svätých obrázkov. Niektoré sú jednoducho pozapichované na
konárikoch, iné sú vsadené do rámikov, aby boli ochránené pred nepriazňou
počasia. Mnohé sú ozdobené kvetmi.


   ... Koľko nôh už asi kráčalo po tomto
chodníku? Stovky, tisíce, milióny? Ťažko povedať. Málo ich nebolo. Chodník je
holý, zodratý, obnažený. Cestou sme stretávali pútnikov, ktorí sa vracali
zhora. Nevyzerali unavení, aj keď absolvovali dosť náročnú túru, skôr sa im z
tvárí dali vyčítať akási zvláštna radosť a uspokojenie.


   Vedľa chodníka, opretá o čakan, oddychovala
babka. Mohli sme jej poľahky hádať aj osemdesiatku. Na chrbte jej visel
batôžtek (obrus, zauzlený pod bradou), ktorý si neustále upravovala,
podhadzovala si ho, aby si našiel na chrbte správne miesto. Všetci ľudia sa tu
zdravia kresťanským pozdravom, nuž sme takto pozdravili i našu babku.


   „Naveky amen! Naveky amen!" odzdravila
babka a ukázala rad bielych zubov - protézu. „Ešte je to ďaleko dolu,
však?"


  „Už veru nie, " prihovorila sa jej jedna
ženička s nákupnou taškou v rukách. „Pôjdete ešte kúsok po chodníku a budete
vidieť Turzovku."


   „Chvalabohu, bála som sa, že cestu
nevydržím, " potešila sa babka. „Keď som bola mladšia, chodievala som sem
týždeň čo týždeň. Nohy lepšie slúžili. "


   „Batôžtek máte ťažký, " upozornila ju
ženička.


   „Nesiem si v ňom turzovskú vodičku, "
pochválila sa babka a opäť si začala naprávať svoj náklad. „Aj kvôli nej som tu
prišla, lebo je to zázračná vodička. Hotový poklad!"


   „Ale že ste vyšli až hore... "


   „Vyšla som veru, dievka moja, vyšla, veď aj
mi to dlho trvalo, ale Božia Matička stála vedľa mňa a bola mi na pomoci. Nech
aj vám dá hodne milosti!"


   Potom sa babka opäť pohla dolu chodníkom.
Krôčik po krôčiku, čakan jej bol oporou. Koľkože takýchto krôčikov musela
spraviť na svojej dnešnej ceste? Stovky, tisíce?


   Púť po chodníku trvá asi hodinu. V jej
poslednej tretine sa začína „Krížová cesta" alebo „Kalvária" so
štrnástimi „zastaveniami". Sú to výjavy z posledných chvíľ Kristovho
života — až po ukrižovanie. Každé „zastavenie" predstavuje jedna žltá
tabuľka s obrázkom. Tu môžete vidieť skupinky pútnikov, ktorí sa modlia
ruženec.


   Nuž a potom sa dostanete na miesto, kde sa
spájajú naše dve známe cesty: pravá i ľavá. Sme na Živčákovej hore. Vedľa cesty
stojí akási provizórna kaplnka, pred ňou horia sviečky. Pútnici sa tu
zastavujú, poklonia sa Srdcu Ježišovmu, Panne Márii a sv. Terezke. Odtiaľto
vedie už len jedna široká lesná cesta, dvesto metrov ostáva na miesto zjavenia
Panny Márie Matúšovi Lašútovi a asi 450 metrov k liečivej vode.


   Pozbierate v sebe posledné zvyšky síl a
vykročíte v ústrety čomusi zvláštnemu a toľko očakávanému. Veď hlavne kvôli
tomu ste sa vybrali na Živčákovu horu! Ste čím ďalej netrpezlivejší. Ako to tam
hore vlastne vyzerá?


   Miesto zjavenia Panny Márie je majestátne.
Je tu neveľká odkrytá polianka a za ňou smreková alej. Pred vchodom na polianku
stojí kríž - „Božie muky", nad ním veľký nápis SLOVANSKÉ LURDY. Polianka
je ožiarená denným svetlom, takže oči, ktoré si privykli na prítmie lesa, sa
určite potešia pri pohľade na ňu. Ale aj na alej s ďalšou provizórnou kaplnkou.
V nej tróni socha Panny Márie, dookola je množstvo rekvizít kvetov, farieb.
Prichádzate ku kaplnke ako k oltáru a pomodlíte sa k Blahoslavenej. Potom si
môžete na chvíľu oddýchnuť na niektorej z lavičiek, alebo sa pozriete, čo je za
kaplnkou -horička s krásnymi rovnými smrekmi, kmene ktorých sú ozdobené
množstvom obrázkov. V prostriedku stojí kríž s ukrižovaným Ježišom Kristom.
Toto miesto môžete smelo nazvať „Alej poďakovaní"- visia tu tabuľky s
poďakovaním Panne Márii za uzdravenie a za silu ducha.


   Na tomto mieste sa pútnici zdržujú zvyčajne
najdlhšie. V nedeľu si tu sami organizujú sväté omše — okolitý les sa vtedy
ozýva nábožnými piesňami a modlitbou. Je to vlastne pútnické miesto, akých sú
na svete tisíce; kostol pod otvoreným nebom.


   Čaká vás posledný úsek cesty k liečivej
vode, už len prechádzka pod korunami majestátnych smrekov. Prameňov je tu
viacero, takže si môžete vybrať.


   ... Keďže sa pri hlavnom prameni zhromaždil
veľký zástup ľudí a vypočítali sme si, že k vode sa dostaneme najskôr o hodinu,
vystúpili sme horou k ďalšiemu prameňu. Tu bolo síce menej pútnikov, ale ani
prameň už nebol taký hojný. Pridali sme sa k zástupu a trpezlivo sme čakali,
kedy príde na nás rad. Ľudia tu boli rôzni: mníšky v čiernych habitoch,
poznačených dlhou cestou, ujček s fajočkou v ústach, krojované ženičky, ktoré
sa neustále usmievali, vojak na dovolenke, postaršie ženy modliace sa potichu
ruženec, mladí i skôr narodení v turistickom oblečení, s ruksakmi položenými v
tráve, ako obrázok pekná dievčina s nebovými očami, starenky opierajúce sa o
palice a čakany - jednoducho pestrá mozaika najrôznejších pováh i výzorov,
ľudia, ktorí verili, že im božská sila Panny Márie pomôže k uzdraveniu. Po
hašterení a zlobe zrazu ani pamiatky, naopak, ľudia na posvätnom mieste sú k
sebe nezvyčajne milí a prívetiví.


   „Jen si vemte, babičko, vodička vás posílí a
tuze vám dá zdraví, " prihovára sa starenke jedna Moravanka v kroji. „My
sme přijeli až od Strážnice. "


   „Naozaj?" čuduje sa starenka. „Toľké
diaľky!"


   „To víte - autobusem, " usmieva sa
Moravanka. „Enem té vodičky kdyby bylo furt! Je to veliké štěstí, že vám tu
teče. "


   „Veru tečie, " prehodí ešte starenka a
prikladá si pohár s vodou k ústam. Vidieť, že jej vodička „tuze" chutí.


   Konečne prišiel rad aj na nás. Naplnili sme
si kanistre liečivou vodou, posedeli sme chvíľu v tráve, a potom sme sa vybrali
na spiatočnú cestu. K prameňu prichádzali ďalší a ďalší pútnici.


   Nadol človek kráča s akýmsi povznášajúcim
pocitom, že vykonal dobrú vec, a je mu neuveriteľne ľahko okolo srdca. Kto raz
navštívi Živčákovu horu, ktorá je príťažlivá i z turistického hľadiska, ten sa
tu bude určite neustále vracať. Ľudia sa totiž radi vracajú na miesta, ktoré
majú v láske a ktoré sa im natrvalo vryli do pamäti.

                                                                       
                                       Modlitby na celý rok


                     Modlitba na Nový rok z roku 1860


   Bože, všetkých vecí stvoriteľu, ktorý si
nekonečný pred všetkými časmi a rokmi, hľa, za prvého rána Nového roku k Tebe s
povďačným a skrúšeným srdcom sa ponáhľam, na dôkaz milostivého dobrodenia
Tvojho, bez ktorého by som sa pominul ako včerajší deň. Ach, keby som každú
hodinu roku tohoto lepším a dokonalejším byť mohol. Toto vrúcne žiadam, Ty ale
znáš krehkosť moju a vieš, že bez milosti Tvojej moje usilovanie je daromné.
Daruj mi tento rok na znak milosti Tvojej, aby som mal čas k dokonalému
pokániu. Nechcem dni svoje v slávnostiach prežiť, nechcem Tvoju dobrotu
zneužívať, len Ty neprestávaj v tomto roku podporovať moju túžbu.


   Ó, nebeský otče, ráč vo mne stvoriť čisté,
ponížené Teba jedine milujúce srdce, vzbuď a rozmnožuj vo mne ľútosť nad
hriechami mojimi v minulom roku spáchanými.


   Posilňuj vôľu moju v nasledovaní kresťanskej
dokonalosti, nedopusť, aby som Teba urazil alebo aby som žiadal viac ako Tvoju
svätú milosť. Lebo Ty si cesta, pravda a život, buď duši mojej životom a
pravdou, buď jediným cieľom všetkých žiadostí mojich. Naplň srdce moje
pobožnosťou k Tebe, úctivosťou oproti svätej viere, láskou k dobrým mravom,
odporom proti hriechu, srdečnosťou k priateľom a trpezlivosťou.


   Udeľ mi milosť, aby som napomáhal k dobrému
a k dobrote svojich blížnych a preto nedopusť, aby som čo len hodinu v tomto
roku záhaľčivo strávil, lež všetku svoju schopnosť k Tvojej službe vynaložil.


   Zachovaj ma, najdobrotivejší Bože od
nebezpečných nemocí, veľkej škody, od prenasledovania, od jazykov
ohováračských, od chudoby a hanby a všetkého ďalšieho nebezpečenstva.


   Udeľ mi tiež milosť, aby som kríže na mňa
zaslané trpezlivo znášal a jedine v Teba v súžení nádej svoju vkladal.


   Bože môj, učiň od dnešného dňa svoje prikázanie
všetkým príjemné, nech sú v roku tomto zlí dobrými a dobrí nech sú zo dňa na
deň lepšími. Nech žiaden neprednáša márne prosby svoje, ale nech nájde každý,
ktorý potešenie v roku potrebuje, i potešiteľa, radcu a pomocníka.


   Udeľuj požehnanie svoje malým i veľkým,
chudobným i bohatým, starým i mladým a cez celý rok tento nech nás všetkých
vedie ruka Tvoja.


   Za obdržanie tohto všetkého opovážili sme sa
pred oltár Tvoj vstúpiť, aby sme na začiatku tohto roka prosby svoje predniesť
mohli.


   Vyslyš modlitby naše, ó, Bože môj, Ježišu
Spasiteľu, aby som sa niekedy do kráľovstva Tvojho dostať mohol. Amen.

                          Modlitba na Nový rok z roku 1872

   V tomto Novom roku pozdravujem Ťa, ó,
najmilostivejší Ježišu, božie pacholiatko. Ďakujem Ti najúprimnejším srdcom, že
si mi doprial tento Nový rok zase dožiť a sláviť Tvoju pamiatku. Srdečne
žiadame aby v tomto roku bola Tvoja najsvätejšia vôľa plnená na nebi i na Zemi.
Žiadam si, aby Ta v tomto roku žiaden človek neurazil, ale aby Ta všetci z celého
srdca milovali, velebili a zo všetkých síl duše ctili. Žiadam si, aby v tomto
Novom roku Tvoja svätá cirkev po celom svete rozšírená bola a všetka nevera od
koreňa vyplienená, alebo aspoň preriedená bola.



   Tiež žiadam si, aby som sa cez celý tento
rok, dnešným dňom započatý, zo dňa na deň v cnosti zdokonaľoval, v láske Tvojej
a v pobožnosti žil.


   Ty, Ježišu, máš dokonalú moc, takže čo len
chceš, sa vskutku stane. Vyplň teda moje žiadosti a pre Tvoju nekonečnú dobrotu
udeľ mi milosti, aby som tento novozapočatý rok podľa Tvojej najsvätejšej vôle
prežil a česť a chválu Tvoju na široko-ďaleko rozšíril. Prosím Ťa tiež o
milostivé odpustenie všetkých neprávostí, ktoré som v minulom roku spáchal.


   Ó, najdobrotivejší Ježišu, odpusť mi moje
spáchané hriechy a ťažké viny a udeľ mi polepšenie budúceho môjho života.


   V tento deň Nového roku obetujem Ti svoje
srdce, pritom Ta ale prosím, aby si mi všetky hriechy, ktorými som dušu svoju
poškvrnil, odpustil a novú horlivosť k Tebe vzbudil.


   Ďalej prosím aj za všetkých priateľov a
príbuzných svojich, ráč im udeliť v tomto Novom roku všetko, čo je k dobru duše
a tebe prospešné. Udrž ich vo svojej milosti a zachráň ich od všetkého, čo by
im mohlo škodiť, aby tak s Tvojou dobrotou v tento Nový a ešte viac rokov šťastlivo
pokračovali.


   Naposledy prosím Ťa i za úbohé dušičky v
očistci, ráč im uľahčiť ich muky, ich trápeniu koniec učiniť a čím skôr do
večného blahoslavenstva a radosti prijať. Amen.


                       Modlitba na sviatok Troch kráľov 

   Ó Ježišu, kráľu všetkých kráľov, panovníku a
riaditeľu celého sveta, všetci traja králi, ktorí milosťou Tvojou osvietení a
hviezdou Tvojou vedení z ďalekých východných krajín k jasliam Tvojim prišli,
aby sa Ti klaňali, i ja prichádzam k Tebe dnes v poníženosti srdca a s pevnou
dôverou, aby som sa Ti, Pánu a Bohu svojmu, Spasiteľovi a Vykupiteľovi, klaňal
a Tebe z celého srdca ďakoval.



   Ó, Vykupiteľu božský, ktorý si obetu svätých
troch kráľov so zaľúbením prijal, prijmi tiež milostivo poklonu moju a
poďakovanie moje a nezavrhni tie obety, ktoré Ti v poníženosti prinášam.


   Hľa, miesto zlata obetujem Ti srdce svoje a
prosím Ta, ráč ho očistiť, posvätiť a ohňom lásky svojej zapáliť, aby ako zlato
v ohni očistené Teba verne milovalo v každej skúške z lásky k Tebe obstálo a v
nepremeniteľnej vernosti Tebe oddané až do smrti bolo.


   Miesto kadidla, obetujem Ti, ó, môj Ježišu,
modlitby, rozjímania, pobožné cvičenia svoje a prosím Ťa z celej duše svojej,
ráč mi udeliť ducha opravdivej pobožnosti, aby som tieto moje obety k trónu
milosrdenstva Tvojho ako kadidlo použiť mohol.


   Prosím Ťa, ráč mi milostivo odpustiť,
kedykoľvek som sa netrpezlivosťou proti Tebe prehrešil a prehliadni slabosti
moje, posilni ma, aby som z lásky k Tebe s úplným odovzdaním ťažké trápenia
znášal, ktoré mi naložíš.


   Aj Tvoja cesta bola tŕňová, od jasiel' až po
kríž, a Ty si cez mnohé trápenia vošiel do slávy Božej. Chcem s Tebou
kedykoľvek trpieť, aby som tak niekedy oslávený bol. Amen.


                    Modlitba na Veľký piatok

   V horkosti ducha a zármutku srdca svojho k
Tebe sa poberám dnes, trpiaci spasiteľu môj, a z hĺbok duše svojej vzdychám k
Tebe, ktorý dnes visíš na kríži. Ako niekedy v tento deň všetko stvorenie
smútilo, tak i dnes žiada duša moja smútiť s Tebou. Prajem si, aby Tvoje horké
muky srdcom mi tak hlboko prenikli, ako prenikli srdcom Tvojej zarmútenej matke
a Tvojím verným učeníkom, ba aby aj moje srdce všetky Tvoje muky tak živo
pocítilo, aby bolo k opravdivej ľútosti a ošklivosti nad hriechom pohnuté.



   Ó, bolestný Ježišu, čo si toľko trpel a v
bolesti prežil tento deň, žiadne ľudské srdce nie je v stave toto dokonale
pochopiť a žiaden jazyk dokonale vysvetliť. Ach, ako mnoho bolestných krokov si
dnes učinil, aké potupy a posmechy podstúpil, ach, aké mnohé muky si dnes
pretrpel, mnohé bitky a rany dostal. Ach, ako často si sa dnes potkol a padol,
aké mnohé vzdychy vyšli zo srdca Tvojho a mnohé slzy a krvopotné kropaje
vytiekli z očú a rán Tvojich. Ach, aké mnohé muky si pretrpel a ešte k tomu aj
ďalšie trápenia podstúpil. Týchto Tvojich múk a trápení je toľko, že žiadne
pero nevie ich opísať, ani jazyk vysloviť.


   Ó, ako ťažko dal ťa, syna svojho, Otec
nebeský katovať. Moje hriechy sú príčinou Tvojho umučenia, čo som ja zaslúžil
trpieť, to si Ty za mňa trpel.


   Za túto Tvoju lásku ku mne vrúcne Ti ďakujem
a usilovať sa budem Tebe všemožnú úctu a poklonu preukazovať. Ľutujem všetky
svoje hriechy, ktoré Ti toto trápenie spôsobili. Obetujem Ti všetky obrady a
spevy, modlitby a pobožnosti, ktoré sa v tomto i vo všetkých iných kostoloch po
celom kresťanskom svete od všetkých kňazov vykonávajú, s tou poníženou prosbou,
aby si ich na milosť prijal a modlitby vypočuť ráčil.


   Prijmi túto obetu, ó, ukrižovaný Spasiteľu,
za Tvoje horké umučenie a nedovoľ, aby zahynulo vo mne Tvoje umučenie, aby bola
Tvoja drahá krv nadarmo vyliata.


   V tento deň zmierenia, v ktorý si, ó, Ježišu
Bohu otcu, veľa učinil za hriechy celého sveta, zmiernil hnev svoj nad
neprávosťami ľudskými. Odpusť aj nepriateľom svojím, ako si sa modlil pribitý
na kríži, Najmilostivejší Ježišu, ako si lotrovi raj sľúbil, na kríži pokánie
činiacemu pre Tvoje horké umučenie a pre jeho ľútosť dopraj celému ľudstvu skrz
skutky Tvojich veriacich, aby sa dostali do raja nebeského. Amen.


                Každodenná modlitba v pôste

   Čím si sa previnil, ó, najsladší Ježišu, keď
si bol taký znížený a ukrutne mučený. Aký bol Tvoj hriech, Tvoja vina, aká
príčina takej ukrutnej smrti.


   Ó, ja biedny, ja som príčina a vina Tvojej
bolesti a trápenia, ja som hrešil, Ty si sám trpel, ako by si bol
nespravodlivý, za to čo som aj ja spáchal. Ja som sa hriechov dopustil a Ty za
ne trpíš v hrozných mukách.


   Kde, ó, synu Boží, sa znížila Tvoja
velebnosť, kam až zašlo milosrdenstvo Tvoje, čomu sa podrobila dobrota a láska
Tvoja, ó, najmilostivejší Ježišu.


   Tak veľmi si ma miloval, tak veľmi si sa o
spasenie moje staral, ja som bol pyšný a Ty ponížený, ja som bol neposlušný a
Ty si sa pre mňa stal poslušným až k smrti, a to k smrti kríža. Ja som bol
napojený, Ty si trpel smädom, ja som zo zapovedaného stromu ovocie jedol, a Ty
si na stranu kríža bol pribitý, ja som rozkoše požíval a Ty si bol umučený.


   Hľa, ó Pane a Spasiteľu môj, zjavná je moja
neprávosť i Tvoja nevinnosť, moja nespravodlivosť a Tvoja spravodlivosť. Čo, ó,
môj Bože a kráľu učiním, čím sa Ti odplatím? Ach, ničoho nenachádzam v celom
majetku svojom, čím by som sa Ti odmeniť mohol. Vďačne Ti obetujem celé srdce
svoje.


   Ó, Vykupiteľu a Spasiteľu môj, rozpáľ a
vzbuď k ľútosti srdce moje. Nie je však už moje, ale je Tvoje. Amen.

                           Modlitba kresťana na sviatok Jozefa

   Pane Ježišu Kriste, Bože z Boha od večnosti,
ktorý si svätého Jozefa svojím opatrovníkom urobil a jeho si vyzdvihol, daj
nám, prosíme, pravú cnosť poníženosti, daj nám rásť vo viere, nádeji a láske a
vo všetkých cnostiach, aby sme večnú odplatu dosiahnuť mohli.


   Ó, verný opatrovateľu svätý Jozefe, ktorého
ochrane Ježiš Kristus bol odovzdaný, skrz tieto najsvätejšie zásluhy Ta
prosíme: Pomáhaj nám mocným Tvojím príhovorom od všetkých nečistôt ochrániť,
čistým srdcom a milosťou božou až do skonania svojho slúžiť a v poslednom
konaní pri vyslovovaní mena Ježiš, Mária, Jozef dušu svoju do nebies dostať.
Skrz Krista Pána nášho. Amen.

                     Modlitba na sviatok nanebovstúpenia Krista Pána

   Oslávený
Pane a spasiteľu Ježišu Kriste! Ty si dnešného dňa Zem zanechal, na ktorej si
pre nás toľké práce, prenasledovania, bolesti a muky podstúpil a slávne si sa k
otcovi svojmu do neba vrátil.


   Ó, ako sa radovalo celé nebo, ako plesali
anjeli, ako sa tešili blahoslavení duchovia tomu, že zase videli uprostred seba
Pána a Boha svojho. Ó, s akou potechou naplnený bol tiež Otec nebeský, keď si
sa Ty ako najmilší syn jeho po obdržanom víťazstve nad diablom a po navrátení
cti a práv do jeho lona vrátil.


   I ja spájam radosť svoju s radosťou
nebeských zástupov a volám s nimi „Česť a chvála a poklona Tebe, oslávený
Bože a človeče Ježišu Kriste!" Ó, keby som mohol tento deň tak sláviť, ako
sa slávi v nebi, keby som mohol učiniť, aby všetci ľudia na svete sily svoje
spojili, aby pamiatku tohoto dňa, v ktorý si sa po víťazstve nad smrťou do
príbytku otca svojho vrátil, stále slávili.


   Vykupiteľu boží! Teraz si už v nebi
povýšený nad všetkých anjelov, nad všetkých serafínov a cherubínov
a sedíš po pravici Otca svojho. Teraz Ti je daná všetka moc na nebi
i na Zemi, v Tvojom mene teraz budú všetky jazyky vyznávať, že si pán
všetkých zástupov. Anjeli padajú na tvár pred Tvojím trónom velebnosti.


   Ó, ako veľmi sa teším tejto Tvojej moci a
aká sladká a potešiteľná je pre mňa tá myšlienka, že si už vo svojej sláve,
lebo teraz už môžem dúfať, že toho šťastia sa niekedy zúčastním aj ja.


   Však Ty chceš, aby sa Tvoji verní
nasledovníci tiež tam dostali, kde si i Ty, lebo Ty si sám povedal, že ideš k
otcovi svojmu pripraviť nám miesta, aby sme i my tam mohli k Tebe prísť.


   Ty si nás predišiel, my za Tebou pôjdeme,
dnešného dňa otvorili sa brány nebeské aj pre nás.


   Ó, ako už mnohí vošli od doby tohoto
slávneho dňa, do radosti Pána svojho a korunou slávy sú ozdobení.


   Ó, blahoslavená je to myšlienka, jedenkrát
vidieť Boha, ktorému sa teraz len podľa viery môžem klaňať a uvidieť ho v celej
jeho sláve z tváre do tváre.


   Táto nádej dodáva mi ducha, aby som všetky
protivenstvá a trápenia, ktoré ma ešte na tejto zemi navštívia, trpezlivo
znášal a všetky boje zmužile prestál. Amen.

                      Modlitba kresťana na Kvetnú nedeľu

   Najslávnejší kráľu národov, Ježišu Kriste, v
dnešnú Kvetnú nedeľu, pozdravujeme Ťa, klaniame sa Ti a ďakujeme Ti za Tvoju
nekonečnú lásku, ktorou si stratené ľudské pokolenie hľadal a viedol ku
spaseniu, za čo si od otca svojho nebeského za kráľa duší ustanovený bol. Dnes
si ľudu ukázal svoje hodnosti a božstvo.


   Ó, ako ma to veľmi teší, keď pomyslím, ako
Ti hádzali vetvy olivové milí učeníci Tvoji s pobožným ľudom na zem a so
zelenými ratolesťami spievali: Hosana synu Dávidovmu, požehnaný ktorý prichádza
v mene pána, hosana vo výsosti.


   Ó, ako ma to teší, keď pomyslím, že Ta ľud
poznal ako zasľúbeného Mesiáša a opravdivého kráľa, že Ti všemožnú česť
preukázal, keď Ťa až ku chrámu sprevádzal a zveleboval.


   Už aj malé dietky sa ozvali: Hosana synu
Dávidovmu. Nad touto Tebe preukázanou úctou veľmi sa radujem a prajem si, aby
som i ja mohol túto úctu preukazovať, v čom mi nebude žiadne ustávanie ťažké a
v srdci svojom všemožnú úctu, česť i chválu Ti budem prespevovať.


   Z príčiny tejto prijmem posvätné ratolesti z
rúk kňažských a ponesiem ich v ruke k úcte Tvojej.


   Ó, pane Ježišu Kriste, zvíťaziteľu nad
všetkými nepriateľmi, posvätnú ratolesť nesiem v ruke k najväčšej cti a sláve
Tvojej a na dôkaz toho, že si kráľom nad svetom, nesiem ju s takou pobožnosťou
a radosťou, s akou ju niesol zástup Tvojich verných.


   Srdečne Ti ďakujem, že si prehorkým umučením
a smrťou svojou vykúpil hriechy sveta.


   Hosana na výsosti, sláva Bohu na nebi a
pokoj ľuďom na zemi. Amen.


   Slová
umierajúceho Ježiša na kríži ku každému kresťanovi:


   Synu môj, dcéra moja! Prv ako si bol, myslel
som na Teba. Povolal som Ťa do života a stvoril na obraz svoj. Vždy som Ťa
vrúcne miloval. Aby si ale poznal, ako veľmi Ťa milujem, vzal som na seba
ľudské podobenstvo. Stal som sa telom i krvou Tvojou, aby som za hriechy Tvoje
toto učinil.


   Triatridsať rokov bol som sluhom Tvojím a
pracoval som v chudobe a biede na Tvojom spasení. Pretože ty si ako stratená
ovca blúdil, hľadal som Ťa, a keď som Ťa našiel, zaniesol som Ťa na ramenách
svojich späť k Otcovi nebeskému.


   Kráľovstvo svoje som ako vyhnanec opustil,
aby som Ťa dedičom jeho učinil. Od otca svojho bol som opustený a jeho hnev
prevzal som na seba, aby si Ty milosť u neho našiel. Ja som vzal všetku vinu na
seba a vydal som sa na smrť najohavnejšiu a najukrutnejšiu. Nechal som celé
svoje telo bičovať, vzal som tŕňovú korunu na hlavu, nechal som ruky i nohy
svoje klincami prebiť, až do poslednej kvapky vycedil som svoju krv. Aj život
svoj som obetoval. A to všetko pre Teba, aby som Ťa so sebou spojil a
zjednotil.


   Pohliadni, ako visím na kríži, opovrhnutý,
potupený a zranený, ramená spínam k Tebe a mám otvorený bok, aby som Ťa
voviedol do svätého srdca svojho.


   Pamiatka na toto všetko nech je vždy pred
očami Tvojimi, usiluj sa mi zaľúbiť nasledovaním života môjho a cností mojich.


   Znášaj ťažké trápenia, čo od ľudí znášať
musíš s poníženosťou a odovzdaním.


   Čím viac trápenia kresťan z lásky ku mne a k
mojej cti znáša, tým väčšie budú jeho radosti vo večnosti.


   Slyš, synu môj a dcéra moja, a čiň podľa
slov, ktoré som ja, Tvoj spasiteľ a vykupiteľ, umierajúcimi ústami k Tebe z
kríža prehovoril.

                    Modlitba veriaceho kresťana na Veľkonočnú nedeľu

   Ó spasiteľu a vykupiteľu, synu Boží! Už si
dokonal všetko, čo si prisľúbil a čo malo byť na Zemi skrze Teba dokonalé.


   Ty si vo svojom slávnom vzkriesení smrť i
peklo premohol, Ty si mi otvoril cestu k blahoslavenstvu a dal nepodvratný
základ viery a nádeje. I ja budem od Teba vzkriesený a spolu s Tebou budem
užívať radosti večného blahoslavenstva.


   Daj teda, láskavý spasiteľu, aby Ti boli
moje predsavzatia, že budem viesť nový pobožný život, milé, aby tieto boli
milosťou Tvojou povzbudzované a pomocou Tvojou i splnenéÁno, pevne beriem pre
seba, že sa zlého odrieknem, od všetkého kvasu hriechu očistím a s čistým
svedomím pred Teba prídem.


   Daj, aby mi Tvoja svätá vôľa a Tvoje učenie
ustavične bolo pred očami a slúžilo mi za pravidlo životu môjmu.


   Udeľ mi posvätnej viery v Teba, pevnej
nádeje v Teba a vrúcnej lásky k Tebe, aby som pre Teba bojoval, žil a tiež
mrel, Aleluja, Aleluja. Smrť je prehltnutá víťazstvom, česť, chvála a sláva
Tebe na veky. Požehnaný Pán Boh náš na veky vekov. Amen

                     Modlitba na Veľkonočný pondelok

   Ó Bože, ktorý si slávnosťami veľkonočnými
svetu prostriedky spasenia udeliť ráčil, podporuj ľud svoj i naďalej nebeským
darom, aby i úplnú slobodu obsiahnuť i života večného dôjsť si zaslúžil.


   Ó, Bože, ktorý cirkev svoju novými dietkami
rozmnožuješ, udeľ služobníkom svojim, aby tajomstvo vierou obdržané v živote
zachovávali.


   Popraj nám, prosíme, všemohúci Bože, aby sme
slávnosť veľkonočnú, ktorú sme dokonali vo všetkých Tvojich činoch a v celom
živote svojom Tvojou milosťou zachovali, skrze Pána nášho Ježiša Krista. Amen.

                      Na sviatok Cyrila a Metoda

   Ó svätí apoštoli naši! Vy ste predkov našich
a tiež i nás z tmy bludov pohanských na svetlo pravej viery Kristovej
priviedli. Teraz sa už s ním vo večnosti radujete. My zo slávy Vašej, ktorou
Pán Boh Vašu neúnavnú horlivosť odmenil, srdečne sa tešíme a za nebeský dar
kresťanstva, ktorý nám Otec nebeský skrze Vás udelil, jemu v poníženosti ďakujeme.



   Prihovorte sa za nás, nehodných potomkov, u
Boha, aby nás vo viere rímsko-katolíckej, ktorú ste Vy našim predkom hlásali,
posilnil bratov ale našich, ktorí sa od cirkvi odtrhli, do jej materinského
lona milostivo naspäť priviedol. Amen.


   Všemohúci a mocný Bože, ktorý si národom
slovanským skrze blahoslavených vyznavačov svojich a biskupov Cyrila a Metoda
dal prísť k poznaniu mena svojho, popraj, aby sme boli pripojení k ich
spoločnosti, keď sa tešíme pri ich slávnosti. Skrze Pána nášho, Ježiša Krista.
Amen.


                     Na sviatok Petra a Pavla

   Božský spasiteľu Ježišu Kriste, ktorý si
svätého Petra z obecného rybára kniežaťom, apoštolom a hlavou cirkvi svojej
učinil, ďakujem Ti za toto svoje sväté ustanovenie a prosím Ta, aby sme úžitok
z neho vyvierajúci vždy požívali.



   Učiň z nás svätú a Tebe milú spoločnosť,
ktorá by sa vždy usilovala vieru, lásku a pokoru svätého Petra nasledovať, aby
sme sa ako hodné údy Tvojej svätej katolíckej cirkvi na nebeskú velebu dostali,
kde Ty ako najvyšší pastier budeš svojich vyvolených neprestajnými nebeskými
rozkošami napájať.


   Vyvolený svätý Pavel, ktorý si meno Ježiša
pohanom a kráľom zvestoval, pre neho tak mnoho trpel, ničím od lásky k nemu sa
odvrátiť nedal, ako dobrý bojovník, dobrý boj bojoval, ako dobrý učiteľ všade
pravú vieru kázal a preto od spravodlivého a milosrdného Boha korunu
spravodlivosti dostal.


   Oroduj za nás, aby sme sa kresťanskými
cnosťami naplnili a niekedy korunu večného života, ktorou si Ty už ozdobený,
dosiahli, skrze Ježiša Krista, Pána nášho. Amen


                               Na sviatok svätej Anny   

   Buď pozdravená, blahoslavená matka Anna
-vypros nám u svojho božského vnuka milosť, aby sme Tvoju vrúcnu pobožnosť,
bohabojnosť, štedrosť horlivo nasledovali, a tak plod požehnaného života Tvojej
panenskej dcéry Márie, Ježiša Krista na večné veky vidieť a velebiť mohli.



   Bože, ktorý si svätej Anne milosť udeliť
ráčil, aby bola matkou rodičky syna Tvojho, popraj milostivo, ktorí jej
pamiatku slávime svojím príhovorom u Teba, na pomoci bola. Skrze Pána nášho,
Ježiša Krista. Amen.

                             Modlitba  k 
Panne  Márii

   Ó Mária, ty si od Pána Boha medzi všetkými
ženami zeme požehnaná. Česť, chvála a sláva Pánu za všetky prednosti, ktoré Ti
on v tak hojnej miere udelil. On meno Tvoje tak velebným učinil, že chvála
Tvoja neprestane sa ozývať v ústach tých, ktorí budú na moc Pána par  Ty si, ó, svätá Mária, najdrahší poklad celého
sveta, večne svietiaca lampa v dome Jakubovom, výborná koruna panien. Skrze
Teba vzdáva sa po celej zemi poklona a veleba najsvätejšej Trojici. Skrze Teba
radujú sa nebesia, pre Teba plesajú anjeli, pred Tebou utekajú pekelní
duchovia. Skrze Teba bude ľudské pokolenie do neba prijaté. Ty si modloslužobníctvo
vyvrátila a svetlom pravdy osvietila tých, ktorí v temnosti a v sieni smrti
sedeli. Meno Tvoje, ó, blahoslavená Panna Mária, je veľké po celej zemi.



Preto buď požehnaná a
velebená od všetkých jazykov sveta.


Popraj, prosíme,
všemohúci Bože, aby Tvoji veriaci, ktorí sú postavení pod menom a ochranou
najsvätejšej Panny Márie,


jej svätou prímluvou od
všetkého zlého zachránení boli na zemi a večných radostí zaslúžili v nebesiach.
Skrze Pána nášho Ježiša Krista. Amen.


                     Modlitba k blahoslavenej
Panne Márii a k svätým Božím

   Buď pozdravená, čistá a skvelá ľalia
najsvätejšia Panna Mária z ktorej sa Ježiš Kristus, syn Boží, kráľ neba, odlesk
večného otca narodiť volil. Vypros mi, svätá Matko, od Tvojho jednorodeného
syna všetko čo vieš, čo je duši mojej potrebné a prospešné.



Príď, ó, matko
milostivá, krehkosti mojej ku pomoci vo všetkých pokušeniach a potrebách
mojich, abych skrze pomoc a ochranu Tvoju v potrebnom a nebezpečnom boji bezpečný
byť mohol.


Všetci svätí Boží,
ktorí ste vzbúrené more smrteľnosti preplavili a do prístavu večného pokoja a
odpočinku sa dostali, ktorí ste za hodných nájdení boli požívať slávu večnú. Vy,
blahoslavení anjelskí duchovia, ktorí v nebeskom chválospeve najsvätejšieho
pána zvelebujete a jeho blaženej prítomnosti sa vždy radujete,


Vy ste vo svojom
spasení istí, starajte sa teda aj o naše.


Buďte našimi
orodovníkmi a pomocníkmi a proste za mňa u Pána,


abych skrze modlitby
a zásluhy Vaše teraz milosť obdržal


a v prípade smrti
mojej do prístavu slávy večnej sa dostať mohol,


kde sa i Vy v Bohu
radujete naveky. Amen.

                               SVäTÁ  KATARÍNA    

   Svätá Katarína, keď videla aké krutosti sa
páchajú na kresťanoch, nebojácne šla k cisárovi Maximinovi a vytýkala mu
dojímavými slovami jeho ukrutnosť. On sa čudoval jej múdrosti a preto ju
postavil pred najmúdrejších mužov krajiny, aby jej názory vyvrátili. Stal sa
však opak, lebo jej oponenti sa stali kresťanmi. Cisár sa veľmi nahneval,
uvrhol ju do väzenia, kde bola jedenásť dní bez stravy a vody. Keď tam
nezomrela, dal ju usmrtiť v kolese. Toto sa ale rozpadlo, a preto ju dal
nakoniec v roku 307 nášho letopočtu sťať.



   Modlitba:


   Bože, ktorý si Mojžišovi na vrchu Sinaj
zákon dal a na to isté miesto telo svätej Kataríny, panny a mučenice svojej, skrz
svojich svätých anjelov zázračne položiť rozkázal, prosíme, aby sme sa skrz jej
zásluhy a príhovor na vrch tento dostať mohli, ako Kristus, ktorý žije a
kraľuje v nebesiach. Amen.


                             Modlitba na Všechsvätých

   Slávne zástupy vyvolených, s podivením
obraciam dnes oči svoje k vám a teším sa z tohoto blahoslavenstva, ktoré
požívate. I vy ste kedysi bývali na tejto zemi, na ktorej ja tiež teraz bývam.
I vy ste boli pokušeniam vystavení, ktorým ja teraz tak často podlieham. I vy ste
boli od toho samého sveta obkľúčení, ktorý ma tak často klamal, vy ale ste
hrdinsky bojovali, vo všetkom ste len zaľúbenie Božie hľadali a po ničom inom
netúžili, len aby ste Bohu slúžiť a svoju dušu zachrániť mohli. Týmto spôsobom
podarilo sa Vám stať sa účastníkmi koruny večnej slávy. Ó, aké obdivovaniahodné
príklady k nasledovaniu ste mi zanechali. Vidím mnohých medzi Vami, ktorí ste
sa zriekli všetkého a viedli život biedny. Vidím druhých, ktorí všetky skutky
pokánia, umŕtvenia a sebazaprenia na seba uvalili, i keď za celý svoj život
Boha sotva jedným hriechom urazili. Vidím i takých medzi Vami, ktorí pre svätú
vec viery vďačne všetky muky a trápenia radostným srdcom znášali. Ó, ako ďaleko
som ja za Vašim príkladom, vyvolení Boží. Vy ste sa cti a chvále sveta
vyhýbali, vy ste na tejto zemi iné nehľadali, iba zaľúbenie Božie. Vy ste tak
málo zhrešili a predsa ste také veľké pokánie činili. Vy ste tak radi trpeli, i
to najtvrdšie bremeno s pobožnými vďakami od Boha prijímali, ja ale šomrem pri
najmenšom zlom, ktoré sa mi prihodí. Ó, udeľte mi tiež vy, blahoslavení bratia,
zo svojej poníženosti, zo svojho zaprenia seba, zo svojej trpezlivosti, zo
svojej tichosti a zo všetkých svojich cností, pre ktoré ste teraz ozdoba
nebies. Zmilujte sa nad mojou biedou, pomáhajte mi, aby som prevýšil svet, ako
ste ho Vy prevýšili a aby som jedenkrát medzi Vás bol prijatý.



   Všemohúci mocný Bože, ktorý si nám zásluhy
všetkých svätých svojich jednou slávnosťou uctiť poprial, prosíme Ta, ráč nám
ohľadom na takých mnohých orodovníkov udeliť plnosť túžobne žiadaného
milosrdenstva. Skrze Pána nášho Ježiša Krista. Amen.


                      Modlitba na deň svätého
Martina - biskupa


   Svätý Martin sa narodil z pohanských
rodičov. Bol vojakom, ale pritom veľmi poriadnym a voči chudobným veľmi
dobrotivý. Raz stretol žobráka a nemal mu čo dať. Pretože bola zima, dal mu kus
svojho plášťa. V noci zjavil sa mu Spasiteľ a blahorečil mu za jeho skutok.
Svätý Martin sa dal potom pokrstiť, a keď skončil vojenskú službu, išiel do
Francúzska a hlásil sa u biskupa Hilária, pričom sa stal učeníkom. Neskoršie
založil prvý kláštor vo Francúzsku, kde aj žil. Neskoršie bol zvolený za
biskupa Tourského, zomrel v 81 rokoch svojho veku, v roku 397 nášho letopočtu.



   Modlitba:


   Bože, ktorý vidíš, že my vlastnou svojou
mocou neobstojíme, popraj milostivo, aby sme boli príhovorom svätého Martina,
vyznavača biskupa Tvojho, pred všetkými protivenstvami zachránení. Skrze Pána
nášho Ježiša Krista. Amen.


                     Modlitba na sviatok
svätej Lucie

   Svätá Lucia po cirkevnom úspešnom zázraku svojej jej matky, ktorá trpela krvotokom, vykonala sľub večného panenstva. Jej
matka a ona všetok svoj majetok rozdali chudobným. Mnohí ju obvinili z
kresťanstva (vtedy bolo ešte kresťanstvo niekde prenasledované), a preto miestny
náčelník ju prikázal upáliť. Drevo poliali olejom, aby lepšie horelo, ale svätá
Lucia ostala neporušená... Nakoniec v roku 304 nášho letopočtu ju dal náčelník
prebodnúť mečom.



   Modlitba:


   Vyslyš nás, Bože, spasiteľu náš, a daj, aby
sme tak ako sa slávnej pamiatke blahoslavenej Lucie, panny a mučeníčky
radujeme, za jej príkladom v pobožnosti učili. Skrze Pána nášho Ježiša Krista.
Amen.


                   Modlitba na slávnosť narodenia Krista Pána

   Vďaka a chvála Tebe, Pane, ktorý si sa
zmiloval nad nami a navštívil nás. Vďaka a chvála Tebe, Ježišu Kriste, večný
synu Boží, vykupiteľu a spasiteľu náš, ktorý si v túto noc čo dieťa na svet
prišiel. Chválime Teba a ďakujeme Tebe, anjeli Ti chvály prespevujú a nám
zvelebujú pokoj blahoslavený, ktorý si nám z neba priniesol. Buď pozdravené,
najsvätejšie jezuliatko, najvyšší Bože, knieža pokoja, svetlo národov a žiadaný
Spasiteľ. Príď do sŕdc našich, osvieť temnosť myslí našich, spravuj všetky
hnutia duší našich, panuj a kraľuj, lebo Ty si Pán náš a kráľ náš. Amen.


                     Pozdravenie jezuliatka v
jasliach

   Ó na podiv veľká poníženosť najvyššieho Pána
nebies i zeme a nesmierna velebnosť jednorodeného syna otca nebeského, Ježišu
Kriste. Pred jasľami tvojimi padám na kolená, a i keď len dieťa vidím, verím
predsa, že si Boh nekonečnej velebnosti. Klaniam sa Ti srdcom poníženým a
ďakujem Ti, nakoľko len môžem, že si sa pre spasenie moje tak hlboko ponížil a
že si sa v maštali narodil. Ďakujem Ti za chudobu a poníženosť Tvoju a za
nahotu Tvoju a pritískam ťa s najúprimnejšou láskou k srdcu svojmu.



   Ach, keby som Ti mohol preukázať tú
prívetivosť, ktorú Ti Tvoja panenská matka preukazovala, keby som Ta mohol
milovať s takou srdečnou láskou, s akou Ťa ona milovala.


   Ó, keby som Ťa mohol chváliť s takým
plesaním, s akým Ti anjeli chvály prespevovali, keby som Ťa mohol ctiť s takou
poníženosťou, s akou Ťa ctili pastieri. Chcem sa aspoň usilovať, aby som vždy
býval v láske a úcte Tvojej dokonalejším. Daj, ó, Ježišu, aby sa Ti táto moja
srdečná žiadosť ľúbila a prijmi moju dobrú vôľu namiesto toho, čo sa mi vždy
nedostáva. Amen.


   Buď pozdravené, ó, najsladšie dieťa, večná
láska Otca nebeského. Zdravý buď, premilý Ježišu, Ty živý nebeský chlieb,
pochválený buď spasiteľu sveta. Požehnaná buď, nevysloviteľná láska nebeského
otca, ktorá Ťa do maštaľky uložila.


   Ó, najdrahší Ježišu, Ty rozkoš anjelov, v
akej veľkej vážnosti si nás ľudí mal, že si vzal na seba našu podobu a naše
telo. Požehnané buď toto Tvoje sväté telo, požehnané buďte slzy detinstva
Tvojho. Nech zaspieva deväť zborov anjelských svoje nebeské chválospevy, nech
zaplesá celé človečenstvo v posvätnej radosti, lebo sa jeho spasiteľ a
vykupiteľ narodil. Amen.

                      Modlitba na sviatok
svätého Štefana

   Ó, prvý
mučeníku svätý Štefane, ktorý si bol plný milosti, moci a lásky, ktorého
nevinná tvár sa skvela ako tvár čistého anjela. Prosím Ťa pre tú milosť, skrze
ktorú si hodný bol, pri smrti svojej otvorené nebe a Ježiša na pravici Otca
videl, vypros mi od Boha nevinnosť a svätú tichú lásku, aby som tak ako Ty
všetkým svojim nepriateľom zo srdca odpúšťal, za nich sa modlil, im všetko
dobré nielen prial, ale aj skutkom preukazoval, a tak milosť šťastnej smrti
dosiahol. Skrze Pána nášho Ježiša Krista. Amen.

                     Modlitba na posledný deň
v roku — Silvester

   Otče milosrdenstva a Bože každého potešenia.
Skrz Ježiša Krista, jednorodeného syna Tvojho, z celého srdca Ti ďakujem, že si
mi tento rok života otcovsky daroval. Odpusť mi moju nedbanlivosť, lebo som si
prísne a pevne pred seba vzal budúci rok, jestli mi v ňom dni života predĺžiš,
verne a horlivo Ti slúžil. Tento deň, táto chvíľa má byť pre mňa dobou trvalého
obrátenia. Od dnešného dňa chcem každú chvíľu života svojho len ku cti Tvojej a
spaseniu môjmu obrátiť. Požehnaj, nebeský otče, moje dobré predsavzatie a udeľ
mi milosti svojej, aby som ho verne a bez odkladu uskutočnil. Ak dopustíš na
mňa žalosti, daj, aby som ich pokojne, oddane a v duchu pokánia znášal.



   Chráň ma od všetkých nebezpečenstiev tela i
duše. Požehnaj priateľov i nepriateľov mojich, požehnaj vlasť a celé
človečenstvo. Zachovaj nás v láske svojej, upevni nás vo viere, posilni v
nádeji, daj, aby sme vždy v prostote srdca kráčali. Daj napokon, aby sme tam
prišli, kde žiadnej premeny času, žiadneho rozlúčenia, žiadnej žalosti niet,
kde sa s Tebou v nekonečnom blahoslavenstve radovať budeme naveky. O to Ťa
prosíme skrze nášho Ježiša Krista. Amen

               Modlitba kresťanskej
ženy pred pôrodom a po pôrode

    Všemohúci a mocný Bože, ktorý si všetkým
ženám uložil, aby v bolesti rodili, vzhliadni milostivo na túto ženu, bolestne
k pôrodu pracujúcu a žalostne k Tebe vzdychajúcu. Porúčame Ti láskavo túto
stvoru a v pokore Ta prosíme, aby si sa ráčil nad ňou zmilovať a z velikých
bolestí ju oslobodiť. Daj, milostivý Bože, aby plod jej života, vodou svätého
krstu omytý, stal sa účastníkom života večného. Pane Ježišu Kriste, ktorý si
nás ráčil na dreve kríža v najtvrdších bolestiach vykúpiť, pre tie tri hodiny,
ktoré si na kríži visel, dôverne Ťa prosíme, aby si ráčil tejto svojej
služobnici bolesti pôrodu zmierniť. Ó, Bože, tešiteľu náš, potecha núdznym a
biednym, zmiluj sa nad touto ženou a nad plodom jej života. Ó, najsvätejšia
rodička Božia, naša jediná orodovnica, ktorá si bola jediná od pokút Eviných
oslobodená, pokorne Ta prosíme, oroduj u Krista, požehnaného plodu Tvojho
panenského života, aby sa ráčil nad touto ženou a jej dieťaťom zmilovať. Amen.



   Ó, milostivý Bože, ráč sa nado mnou a plodom
života môjho zmilovať a šťastným pôrodom ma obdariť. Poteš ma Duchom svätým,
aby som mohla kríž a bolesti, ktorý si na rodiace ženy pre hriech našich prvých
rodičov uložil, trpezlivo znášala. Ráč tiež i nemluvniatko v živote mojom posilniť,
aby prišlo na tento svet živé a zdravé a aby sa v krste svätom z vody a Ducha
svätého znova narodilo, k životu večnému. Učiň to pre veľké milosrdenstvo
Svoje, pre zásluhy najblahoslavenejšej Panny Márie, ktorá deväť mesiacov
najsvätejší plod vo svojom panenskom lone nosila a bez bolesti porodila Pána a
Spasiteľa nášho Ježiša Krista. Amen


                                         Modlitba po pôrode

Všemohúci a dobrotivý
Bože, ktorý si našu matku Evu pre jej neposlušnosť bolestným plodením
pokutoval, ďakujem Ti za to, že som s pomocou Tvojou plod života svojho
šťastlivo na svet priniesla. Za príkladom matky Tvojho jednorodeného syna i ja
obetujem k službe Tvojej dieťa svoje a usilovať sa budem k Tvojej cti ho
vychovať. Popraj mi k tomu milosti svojej skrz prímluvu a zásluhy požehnanej
Panny. Požehnaj ma s dieťaťom mojím a popraj, aby sme tu podľa Tvojej vôle
žili, potom ale večné blahoslavenstvo obsiahli. Skrze Ježiša Krista, syna
Tvojho, Pána nášho. Amen.

                             Modlitba nemocnej
matky

   Otče na nebesiach, Tvoja ruka ma do choroby
uložila. Vyzývaš ma teraz, aby som sa zamyslela, ako som sa držala a ako som
konala svoje povinnosti. Ja dietky svoje nadovšetko milujem, Ty si mi ich dal,
ó, Pane. Oboznámila som ich včas s kresťansko-katolíckym učením, naučila som ich
Teba, jediného Boha a Tvojho syna Ježiša Krista poznať. Usilovala som sa ich v
službách božích vycvičiť. Karhala som ich chyby, ktorých sa ako dietky
dopustili a priúčala som ich k plneniu Tvojich svätých prikázaní.



   Ó, môj Bože, aké veľké a ťažké sú tie
povinnosti, ktoré má kresťanská matka oproti svojim dietkam.


   Ak som v niečom chybila, odpusť mi, ó, Bože
a Otče, podľa svojej nekonečnej dobroty a milosrdenstva a daj, aby som mohla
ešte ďalej žiť.


   Obráť čas trápenia môjho k dobrému mojej
rodiny, aby moja trpezlivosť ovocie pre ňu niesla, aby som bola stála vo viere,
nádeji a láske, aby som Teba dobrými skutkami oslavovala. Skrze Pána nášho
Ježiša Krista, Amen.


                              Modlitba nemocného
mladého kresťana

   Ó, Bože, k Tebe vzdychám a volám v nemoci
svojej a po Tebe ako prameni života túži duša moja. Už teraz hlboko cítim, že
som i ja smrteľný a že môj život je podobný rastline, ktorá sa zazelenie,
kvitne a vädne. Nemoc celé moje telo opanovala, lieky jej nemôžu uľaviť, ale
Ty, Bože a Otče, neopustíš dieťa svoje, a preto obraciam sa k Tebe v detinskej
dôvere, buď Ty, ó, Pane, mojím lekárom a mojím pomocníkom. Na Tvoje slovo musí
i tá najťažšia nemoc prestať. Buď so mnou a požehnaj ma, jedine Ty môžeš počet
dní života môjho rozmnožiť. Všetko Ti úprimne podriaďujem, čiň so mnou čo vieš,
lebo som Tvoj v živote aj v smrti. Amen.

                                         Náboženské výlevy

   V Kútoch napísal v roku 1872 kútsky farár
Dr.Andrej Radlinský.



   Svätý Mikuláš bol biskup murársky. Keď sa
dozvedel, že jeden jeho farník veľmi schudobnel a chcel preto svoje dcéry
predať do nevestinca, aby si pomohol, svätý Mikuláš mu vždy v noci položil
predo dvere alebo na okno väčšiu sumu peňazí. Otec — farník nielenže dcéry
nepredal, ale sa mu ich podarilo aj kresťansky ďalej vychovávať a neskoršie aj
vydať za kresťanov. Od tej doby u kresťanov je ten zvyk, že na sviatok svätého
Mikuláša rodičia obdarúvajú deti, že to priniesol svätý Mikuláš.


   Modlitba:


   Bože, ktorý si svätého Mikuláša bezpočetnými
zázrakmi ozdobil, popraj, prosíme ťa, aby sme boli pre jeho zásluhy a na jeho
prosby od ohňa pekelného oslobodení, skrze Pána nášho Ježiša Krista. Amen.


Obsah:



Slovo na úvod (Š.
Revaj)


Zjavenie Panny Márie
v Turzovke (M. Lašút)


Zjavenia Panny Márie
vo svete (P. Tinka, L. Hrubý)


Na mieste zjavenia
liečivá voda (L. Hrubý)


Púť na Živčákovu horu
(L. Hrubý)


Modlitby na celý rok
(zozbieral P. Tinka)


Vydalo © Vydavateľstvo
BODEZAN, a. s., Masarykova 4, 012 47 Žilina 
1991/02 Tlač - Danubiaprint, š. p., závod 03, Hviezdoslavova 18, ŽILINA








Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára